Quantcast
Viewing all 125 articles
Browse latest View live

Znížte vysoký krvný tlak prirodzene a natrvalo

V roku 2008 malo podľa odhadov približne 978 miliónov ľudí vo svete tzv. hypertenziu, ktorú väčšina ľudí pozná pod názvom vysoký krvný tlak. Len v USA trpí týmto problémom okolo 85 miliónov ľudí, čo je každý tretí dospelý človek. Podľa odhadov bude mať vysoký krvný tlak po celom svete v roku 2025 až 1,56 miliardy ľudí. Ako vyriešiť tento zdravotný problém natrvalo?

Tichý zabijak

Vysoký krvný tlak je problém, s ktorým sa stretáva na môj vkus až príliš veľa ľudí. Pritom ide o zdravotný problém súvisiaci predovšetkým s nevhodným životným štýlom. Mnohí ľudia si myslia, že súvisí najmä s genetikou, ale to je veľký omyl. Aj keď malú rolu v tomto smere môže hrať aj genetika, väčšinou sú „genetické“ len stravovacie chyby, ktoré si dedia generácie medzi sebou. 

Stačí sa pozrieť na štatistiky tohto problému z pomerne nedávnej minulosti, kedy tento problém prakticky neexistoval a prišiel až so zmenou životného štýlu a najmä stravovacích návykov. Nakoniec aj jeho príčiny (uvádzam nižšie) dokazujú, že ide o zdravotný problém modernej civilizácie. 

Napriek tomu nie je zábava mať vysoký krvný tlak, pretože ten zvyšuje celkové riziko predčasného úmrtia a môže spôsobiť mnohé ochorenia a problémy, ako napríklad srdcovo-cievne ochorenia, poškodenie obličiek či problémy s pamäťou.



Keď je tlak v krvi vysoký, vzniká príliš veľký tlak na steny ciev, ktoré sa rýchlejšie poškodzujú a opotrebovávajú. Tým sa cievy stávajú menej pružné a zvyšuje sa riziko aterosklerózy (kôrnatenie ciev). Následok toho je, že srdce musí podávať väčší výkon, vplyvom čoho hrubne jeho stena (hypertrofuje) a tým tiež stráca svoju pružnosť.

V priebehu niekoľkých rokov môže tento stav viesť k srdcovému infarktu, cievnej mozgovej príhode alebo iným srdcovo-cievnym ochoreniam (viď štatistiky nižšie). Napríklad až 50 % tzv. cievnych mozgových príhod (porážka) je spôsobených vysokým krvným tlakom.

Podľa dát z Amerického centra pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) sa počet úmrtí spôsobených vplyvom hypertenzie zvýšil v USA o skoro 62 percent medzi rokmi 2000 a 2013 (1). Pritom sa predpokladá, že výskyt hypertenzie v USA stúpne o 8 % medzi rokmi 2013 až 2030 (2). O to viac sú alarmujúce nasledovné dáta:
  • V roku 2014 bol vysoký krvný tlak hlavná alebo vedľajšia príčina úmrtia pre viac než 410 000 Američanov, čo je vyše 1 100 úmrtí denne (3). 
  • 7 z 10 Američanov, ktorí utrpia svoj prvý infarkt, má vysoký krvný tlak. 
  • 7 z 10 Američanov s chronickým zlyhaním srdca má vysoký krvný tlak.
  • Vysoký krvný tlak má tiež 8 z 10 Američanov, ktorí utrpia prvýkrát mŕtvicu (4). 
Vysoký krvný tlak môžeme preto nazvať tichým zabijakom, ktorý znepríjemňuje život skoro každému 7 obyvateľovi planéty. Nech to však znie akokoľvek tvrdo, drvivá väčšina z nich si za to môže sama vďaka svojej nevedomosti, závislosti, nezáujmu alebo lenivosti. Ak medzi nich patríte, je asi načase s tým niečo urobiť. Preto čítajte ďalej. 

Diagnóza a príčiny 

Pravdepodobne každý z vás už zažil meranie krvného tlaku, z ktorého získate 2 čísla. Prvé číslo sa nazýva systolický a druhé diastolický tlak. Systolický tlak je najvyšší tlak v tepnách, ktorý nastáva počas sťahu srdca, ktoré vtedy pumpuje krv do ciev. Diastolický tlak je najnižší tlak v tepnách, ktorý nastáva počas uvoľnenia srdca. Obe tieto čísla sú dôležité, ale po dovŕšení 50. roku života je systolický tlak presnejší pre určenie vysokého krvného tlaku. 


Krvný tlak sa mení počas dňa vplyvom faktorov ako je stres, fyzická aktivita, kofeín, nikotín, lieky, antikoncepcia, sodík či inzulín. Preto je niekedy potrebné zmerať krvný tlak viackrát v priebehu niekoľkých dní alebo týždňov, aby sa určila správna diagnóza. Existuje viacero tabuliek pre diagnózu hypertenzie a podľa Svetovej zdravotníckej organizácie nastáva pri hodnotách 160/95 a viac (5). U zdravého človeka by nemal krvný tlak v pokoji opakovane presiahnuť hranicu 140/90 mmHg.

Za príčinu vysokého krvného tlaku sa považuje kombinácia viacerých faktorov a neexistuje len jedna samostatná príčina.

Riziko vysokého krvného tlaku zvyšuje nadváha a obezita, priemyselne spracovaná strava, alkohol, fajčenie, stres, nedostatok pohybu alebo cukrovka. 

Mnohé z nich sú navzájom prepojené, takže nie je možné určiť jedného vinníka. Približne 80 – 90 % príčin je spojených s nevhodným životným štýlom a je možné ich zvrátiť pomocou správnych stratégií. Zvyšných 10 – 20 % je spojených s tzv. sekundárnou hypertenziou, čo znamená, že tá je následok nejakého iného problému alebo stavu – ochorenie obličiek, rakovina, problémy so štítnou žľazou, tehotenstvo a iné.

Pre liečbu hypertenzie sa obvykle používa kombinácia niekoľkých liekov, ktoré majú rôzne účinky na organizmus. Napríklad blokujú vylučovanie stresových hormónov, znižujú krvný objem cez močopudný účinok, blokujú špecifické enzýmy pre sťahovanie ciev, alebo blokujú vstup vápnika do bunky. Všetky tieto účinky majú za úlohu potlačiť symptómy a nevedú k skutočnému odstráneniu príčin hypertenzie

Napríklad v roku 2003 vyšiel v Žurnále americkej lekárskej asociácie (JAMA) článok, ktorého záver bol, že napriek množstvu dostupných a používaných liekov pre hypertenziu sa v priebehu rokov neurobil žiadny pokrok v kontrole vysokého krvného tlaku medzi americkou populáciou (6).

Slabú účinnosť týchto liekov dokazuje aj skutočnosť, že viac než polovica ľudí, ktorí užívajú takéto lieky, majú stále vysoký krvný tlak. Dokonca štúdia publikovaná v roku 2000 zistila, že 30 % pacientov s miernou až strednou hypertenziou odpovedalo dobre na placebo a nepotrebovali lieky. (6)

Naopak, užívanie liekov na hypertenziu predstavuje veľké riziko vedľajších účinkov. V júni 2003 bola publikovaná štúdia Britskou lekárskou asociáciou, ktorá uverejnila, že 97 % ľudí užívajúcich lieky na hypertenziu utrpelo vážne vedľajšie účinky v priebehu liečby (6). 

Našťastie, pri liečbe vysokého krvného tlaku nie je vo väčšine prípadov potrebné užívať lieky a viac než 85 % prípadov dokáže podľa štatistík normalizovať svoj krvný tlak cez zmeny životného štýlu. Niektoré tieto zmeny vám opíšem v ďalších riadkoch.

Pozor na cukry! 

Možno vás už ani neprekvapí, ak napíšem, že v mnohých prípadoch stojí za hypertenziou príliš vysoký príjem cukru, resp. sacharidov. Ich nadmerná konzumácia už bola prepojená s toľkými ochoreniami, že v podstate ide o rovnakú príčinu bez ohľadu na to, aké ochorenie vznikne.

Táto príčina sa nazýva inzulínová rezistencia, aj keď v skutočnosti sa zdá byť nie príčina, ale následok nízkej metabolickej flexibility spojenej s poškodenými mitochondriami. Táto oblasť však zatiaľ nie je tak dôkladne preskúmaná, preto zatiaľ zostanem pri inzulínovej rezistencii. Pre netrpezlivých odporúčam naštudovať si moje články o metabolickej flexibilite.

Už v roku 1998 boli zverejnené výsledky výskumu, ktoré preukázali, že takmer dve tretiny testovaných osôb s inzulínovou rezistenciou mali tiež vysoký krvný tlak. Prepojenie medzi vysokým krvným tlakom a narušenou reguláciou krvného cukru a inzulínu je v skutočnosti veľmi silné. Preto je vo väčšine prípadov potrebné znížiť príjem sacharidov, najmä tých spracovaných, v ktorých sa pravidelne nachádza nadbytok bielej múky, cukru a rôznych sladidiel. 

Tieto zdroje cukrov dodávajú do organizmu aj príliš veľa umelej fruktózy, ktorej nadmerná konzumácia prispieva k vysokému krvnému tlaku. Fruktóza tvorí až polovicu bežného cukru (sacharóza) a približne polovicu glukózo-fruktózového sirupu, ktorý sa nachádza v mnohých spracovaných výrobkoch ako sladené nápoje, keksy či cukrovinky. Fruktóza má síce len malý účinok na krvný cukor, ale dokáže stimulovať inzulín a spôsobiť inzulínovú rezistenciu.

Okrem toho sa v tele rozkladá aj na kyselinu močovú, ktorá zvyšuje krvný tlak, pretože spomaľuje oxid dusnatý (NO) v krvných cievach (NO rozťahuje cievy). Zvýšená hladina kyseliny močovej je úzko spojená s vysokým krvným tlakom (7).

Jedna štúdia z roku 2010 zistila, že ľudia, ktorí konzumovali denne 74 g a viac fruktózy, mali o 77 % vyššie riziko krvného tlaku s hodnotou 160/100 mmHg. Toto denné množstvo fruktózy zvýšilo tiež riziko hodnôt tlaku 135/85 o 26 % a hodnôt 140/90 o 30 % (8). Pritom len necelé 3 sladené nápoje (1,5 L Coly) môžu obsahovať takú dávku fruktózy a k tomu približne rovnakú dávku glukózy. Preto jeden z prvých a podstatných krokov pre úpravu krvného tlaku je...

...vylúčiť priemyselne spracované potraviny ako sú sladené nápoje, sušienky, keksy, cukrovinky, cereálie či müsli výrobky.

Spracované potraviny sú však plné nielen lacných cukrov, bielej či celozrnnej pšeničnej múky a prídavných látok, ale aj nekvalitných tukov (rafinované oleje, trans tuky), ktoré v kombinácii s lacnými cukrami tvoria nebezpečnú kombináciu.

V mnohých prípadoch je však potrebné pre úpravu krvného tlaku obmedziť aj celé nespracované zdroje sacharidov ako sú celé obilniny, strukoviny, zemiaky a niektoré ovocie. To znamená, že ani varené zemiaky, pšeno, quinoa, hnedá ryža, ražný kváskový chlieb alebo ovsené vločky nemusia byť vhodné pri vysokom krvnom tlaku (viac v príbehu nižšie). Dôvod je opäť inzulín, ktorý sa musí vylučovať aj po konzumácii týchto celých potravín, pretože tie výrazne zvyšujú hladinu krvného cukru. 

Ak máte vysoký krvný tlak, pravdepodobne máte v krvi príliš veľa inzulínu a inzulínovú rezistenciu. V tom prípade by ste mali obmedziť príjem uvedených sacharidov a zamerať sa na kvalitné tuky, bielkoviny a zeleninu. Pretože inak budete mať stále príliš veľa inzulínu a budete naň rezistentný. Inzulín sám o sebe dokáže zvýšiť krvný tlak a na organizmus má množstvo toxických účinkov, ak je jeho hladina zvýšená. 

Napríklad inzulín pomáha ukladať horčík do buniek. Horčík je veľmi dôležitý prvok, ktorý uvoľňuje svaly (srdce je sval), ak je ho dostatok v bunkách. Ak sú však bunky rezistentné na inzulín, horčík sa nedokáže dostať do vnútra buniek a vylučuje sa z tela močom (toto je tiež dôvod, prečo doplnky výživy nemusia mať účinok). Ak je hladina horčíka v bunkách nízka, krvné cievy sa budú skôr sťahovať než uvoľňovať, čo zvýši krvný tlak a zníži hladinu energie.

Okrem toho inzulín zadržiava v tele sodík, čo ovplyvňuje krvný tlak, pretože sodík zadržiava následne vodu a to vedie k zvýšeniu krvného tlaku. Celý tento proces môže jedného dňa viesť k zlyhaniu srdca.

Akoby toho nebolo málo, zvýšený inzulín po konzumácii sacharidov stimuluje sympatický nervový systém, ktorého reakcia spôsobuje sťahy tepien. Ak sú už tepny vystavené vysoké tlaku kvôli hypertenzii, zvyšuje sa riziko srdcového infarktu. 

Všeobecne nie je náhoda, že ľudia s cukrovkou typu 2, ktorí majú silnú inzulínovú rezistenciu, majú zvýšené riziko úmrtia na srdcovo-cievne ochorenia o 200 – 400 percent (9).

Chcem však podotknúť, že pokiaľ nemáte inzulínovú rezistenciu a príčina vysokého krvného tlaku je iná, potom pre vás môžu byť celé nespracované sacharidové potraviny prospešné, pretože obsahujú množstvo živín a antioxidantov. Je potrebné ich však správne pripraviť, čo sa naučíte v tomto článku.

DASH diéta, ktorá nemusí fungovať

Pre liečbu vysokého krvného tlaku bez medikamentov sa v USA odporúča tzv. DASH diéta (Dietary Approach to Stop Hypertension). Túto vysokosacharidovú a nízkotučnú diétu podporuje Ministerstvo zdravotníctva v USA a tamojší bežní lekári ju odporúčajú ako najlepší stravovací spôsob pre liečbu hypertenzie. Je to v podstate mierne upravená verzia stravy, ktorá sa odporúča všetkým Američanom.

Táto diéta je založená na celozrnných obilninách, strukovinách, zelenine, ovocí, orechoch, semenách a nízkotučných mliečnych výrobkoch. Neodporúča sa počas nej konzumovať červené mäso, nasýtené tuky a obmedzuje sa príjem sodíka. DASH diéta už údajne pomohla mnohým ľuďom úspešne znížiť krvný tlak. Je teda táto strava odpoveď na vysoký krvný tlak? Mali by ste sa pri ňom vyhýbať nasýteným tukom a konzumovať väčšinu svojho príjmu zo sacharidov? 

Aj keď DASH diéta eliminuje množstvo spracovaných potravín a obsahuje viacero prírodných potravín s vysokým obsahom dôležitých živín, nemusí byť vhodná pre každého, čo dokazuje príbeh nižšie. Kvôli jej vplyvu na krvný cukor a inzulín ju ani nepovažujem za optimálnu pre liečbu hypertenzie. Dokazuje to aj nasledovný príbeh (10). 

Známy vedec Stephen Phinney trpel v minulosti nadváhou a problémami s vysokým krvným tlakom. Jeho krvný tlak stúpol až tak vysoko, že musel začať užívať lieky. Preto vyskúšal ketogenickú stravu, ktorej účinky skúmal predtým ako vedec na širokej škále ľudí.

Počas nej konzumoval približne 3 000 kcal denne s obsahom menej ako 50 g sacharidov (7 % príjmu). Hlavný podiel v jeho strave mali tuky (80 %), prevažne nasýtené a konzumoval aj dostatok červeného mäsa a dokonca dopĺňal sodík vo zvýšenej miere, pretože počas ketogenickej stravy je to potrebné. Takže konzumoval stravu, ktorá je skoro presným opakom DASH diéty.

Napriek tomu už po 2 týždňoch sa jeho krvný tlak upravil a mohol prestať užívať lieky na znižovanie krvného tlaku. V priebehu 3 mesiacov sa zbavil aj nadbytočnej hmotnosti. Po roku mal tlak a hmotnosť absolútne v poriadku, ale nechal sa ovplyvniť svojimi blízkymi, ktorí sa báli o jeho zdravie, keďže konzumoval toľko tukov vo svojej strave. Preto sa v roku 2003 rozhodol striktne dodržiavať počas jedného roka DASH diétu. Počas tohto obdobia Dr. Phinney plne obnovil svoju hypertenziu a pribral polovicu hmotnosti, ktorú predtým zhodil. V máji 2005 sa preto rozhodol opäť vrátiť ku ketogenickej strave, ktorú konzumuje už viac ako 11 rokov, počas ktorých si udržuje štíhlu postavu a jeho krvný tlak je optimálny. 

Príbeh Dr. Phinneyho nedokazuje, že ketogenická strava znižuje krvný tlak u každého, alebo že DASH diéta nefunguje. Len dokazuje, že každý človek má iný metabolizmus a pre zníženie krvného tlaku môže fungovať až niekoľko rôznych typov stravy. Z nich dokonca môžu niektoré zhoršiť stav jednému človeku, zatiaľ čo druhému pomôžu znížiť tlak.

7 krokov ako znížiť krvný tlak

Optimalizovať krvný tlak je komplexný proces. Nie je to len o vylúčení niektorých potravín, alebo zavedení iných do jedálnička. Dokonca to nie je len o strave, ale je potrebné urobiť niekoľko krokov, ktoré budú viesť k trvale udržateľnému tlaku v optimálnych hodnotách. Niektoré z týchto krokov možno nebudete musieť urobiť, pretože u vás nie sú príčina problému. Avšak niekto iný bude musieť urobiť všetky tieto kroky, ak chce znížiť svoj krvný tlak. 

V konečnom dôsledku nie sú podstatné ani tak samotné kroky, ale následky, ku ktorým budú viesť. Cieľom týchto krokov je:
  • Obnoviť citlivosť na inzulín
  • Upraviť množstvo telesného tuku (viscerálneho a podkožného)
  • Znížiť psychologický stres
  • Zbaviť telo nadbytočných toxínov
  • Doplniť do tela potrebné živiny a látky
Ak máte vysoký krvný tlak, odporúčam vám urobiť týchto 7 krokov, vďaka ktorým by ste mali v priebehu niekoľkých týždňov až mesiacov optimalizovať váš krvný tlak. Okrem nich by ste mali obmedziť príjem alkoholu na maximálne 0,5 L piva či vína denne a prestať fajčiť (ak ste fajčiar).

1. Konzumujte nízkosacharidovú stravu

Tento krok vám pomôže obnoviť citlivosť na inzulín a upraviť množstvo telesného tuku. Zároveň dodá do vášho tela potrebné živiny, ktoré podporia zníženie krvného tlaku. Váš príjem sacharidov (vláknina sa nepočíta) udržujte pod hranicou 150 g denne. V niektorých prípadoch je potrebné znížiť ich príjem pod 50 g denne. Zároveň vám odporúčam vyhýbať sa pšenici.

V niektorých prípadoch je vhodné sa celkovo vyhýbať lepku, ale ten je najnebezpečnejší práve zo pšenice. Zo sacharidov je vhodná najmä zelenina, ktorú vám odporúčam konzumovať čerstvú alebo v podobe rôznych štiav a smoothie, kde si môžete pridať aj ovocie. Vhodné je avokádo a bobuľovité ovocie. Smoothie doplňte aj o orechy a semená.

Konzumujte približne 1 – 1,5 g bielkovín na každý kg vašej čistej telesnej hmoty (hmotnosť – telesný tuk), čo bude niekde medzi 50 – 100 g denne.

Hlavný príjem by mali predstavovať tuky, z ktorých približne polovicu môžu predstavovať nasýtené tuky. Avšak pozor, každý odpovedá trochu inak na rôzne druhy tukov. Niekomu môžu viac vyhovovať tuky obsiahnuté v mäse, mliečnych výrobkoch či vajciach, a inému skôr tuky v kokosovom oleji, avokáde, olivách, kakau, orechoch a semenách. Mnohé z týchto tukov (mastné kyseliny) sa síce nachádzajú v oboch kategóriách, ale v iných pomeroch. Preto sledujte svoje telo a jeho reakcie na príjem rôznych druhov tukov.

2. Zvýšte príjem omega-3 tukov 

Omega-3 tuky obnovujú citlivosť receptorov na inzulín a znižujú zápaly a triglyceridy v krvi. Všetky tieto účinky majú pozitívny vplyv na krvný tlak. Aj keď je veľmi dôležitý aj pomer medzi omega-3 a -6 tukmi vo výžive, ktorý sa premietne do ich obsahu v membránach buniek, dôležitejší je dostatočný príjem omega-3 tukov. 

Ten má väčšina populácie nedostatočný, preto vám odporúčam konzumovať 2 – 4 krát do týždňa morské ryby ulovené priamo v mori (sardinky, losos, makrela, sleď, treska), alebo užívať rybí olej z treščej pečene. Jeho výhoda je aj obsah vitamínov A a D, ktoré tiež priamo či nepriamo ovplyvňujú krvný tlak. 

Zároveň obmedzte príjem a používanie rastlinných olejov s vysokým obsahom omega-6 tukov (sójový, slnečnicový, repkový, kukuričný).

3. Cvičte pravidelne 

Cvičenie obnovuje a zvyšuje citlivosť na inzulín a zvyšuje tzv. metabolickú flexibilitu, ktorá úzko súvisí s celkovým zdravím. Pravidelné cvičenie znižuje krvný tlak a podporuje zdravé srdce a cievy. Druh vhodného cvičenia závisí od zdravotného stavu a celkovej hmotnosti. Vhodné je začať s jógou, pilates, tai-či a silovým cvičením. Vhodná je aj chôdza, plávanie, bicykel a ľahký beh, ktoré stačí vykonávať 30 – 60 minút denne. 

Uvedené cvičenia je potrebné vykonávať 3 – 5 krát do týždňa. Pokiaľ je vaše srdce v poriadku, mali by byť pre vás vhodné aj intenzívne tréningy. Napríklad môžete využiť stacionárny bicykel, na ktorom môžete vykonať 4 – 8 intenzívnych intervalov počas tréningu. 

Príklad: 20 s bicyklujete na 90 % z maxima a viac, 60 - 120 s zľahka. Počet opakovaní a odpor na bicykli si zvoľte podľa vašej trénovanosti, ale je potrebné počas intervalov zvýšiť svoj tep takmer na maximum a na konci každého intervalu by ste mali byť poriadne zadýchaný. Takýto tréning je vhodné vykonať 1 – 2 krát to týždňa. 

Pri abnormálnej funkcii krvných ciev, ktorú majú ľudia s chronickým srdcovým zlyhávaním, je vhodné kombinovať cvičenie s doplnkom výživy L-arginínu. Táto kombinácia by mala napraviť ich abnormálnu funkciu, pretože L-arginín sa premieňa na oxid dusnatý, ktorý rozťahuje cievy. 

4. Optimalizujte svoje hladiny vitamínu D 

Nedostatok vitamínu D je prepojený s inzulínovou rezistenciou a tzv. metabolickým syndrómom. Jeho nízke hladiny tiež zvyšujú produkciu tzv. paratyroidného hormónu, ktorý zvyšuje krvný tlak. Vitamín D je tiež spomaľovač tzv. systému renín-angiotenzín-aldosterón (RAS), ktorý reguluje krvný tlak. Ak máte nedostatok vitamínu D, môže to spôsobiť nesprávnu aktiváciu tohto systému, čo môže viesť k vysokému krvnému tlaku. 

Ideálny spôsob pre získanie vitamínu D je prostredníctvom správneho opaľovania. Vystavenie sa UV lúčom môže dokonca spôsobiť uvoľňovanie endorfínov v mozgu, čo sú chemikálie, ktoré spôsobujú pocity eufórie a úľavy od bolesti. Endorfíny prirodzene uvoľňujú stres a to je tiež dôležitý krok pre zníženie krvného tlaku.

5. Dostaňte svoj črevný trakt do rovnováhy 

Dnes už vieme, že existuje úzke prepojenie medzi stavom črevnej mikroflóry a celkovým zdravím. Nerovnováha črevných baktérií zvyšuje riziko srdcovo-cievnych ochorení. Črevná mikroflóra je najviac ovplyvnená prijatou stravou, preto je potrebné konzumovať výživné nespracované potraviny doplnené o potraviny bohaté na prospešné baktérie. 

Medzi ne patria najmä fermentované mliečne výrobky ako kefír, probiotický jogurt, acidofilné mlieko, niektoré syry a bryndza. Ďalej sem patrí kvasená zelenina, najmä kyslá kapusta, a alternatívou je aj fermentovaná sója natto, tempeh, miso a tamari. Výhodou fermentovaných potravín je ich obsah vitamínu K2, ktorý má tiež ochranný účinok pred srdcovo-cievnymi ochoreniami. 

6. Myslite pozitívne a viac žite v prítomnosti 

Psychologický stres je silný faktor spôsobujúci vysoký krvný tlak. Bohužiaľ, mnohí ľudia v západnom svete žijú pod veľkým stresom kvôli problémom so zdravím, vzťahmi, prácou či peniazmi. Možno to bude znieť zvláštne, ale v skutočnosti žiadne problémy neexistujú a ľudia si ich vytvárajú sami svojimi postojmi k životným situáciám

Vhodný spôsob ako zmeniť svoje postoje, je začať myslieť pozitívne – to je tiež postoj. Tým nechcem povedať, aby ste si nahovárali, že je všetko skvelé, ale radím vám, aby ste si prestali v hlave vytvárať problémy a tak prestane vo vás vznikať psychologický stres

Viem, že sa to ľahšie číta než robí, ale sám som si prešiel touto etapou a viem o čom píšem. K tejto zmene vám pomôžu 2 kroky. 

Prvý je začať na sebe viac pracovať a rásť ako osobnosť. V tomto smere vám pomôže literatúra osobnostného rozvoja a rôzne prednášky a semináre od skúsených ľudí v obore, ktoré vás naučia lepšie zvládať „problémy“. 

Druhý krok je začať žiť viac v prítomnosti. V nej zapojíte všetky svoje zmysly a vaša myseľ takmer prestane existovať. Budete len tam, kde práve ste a vaše problémy sa stanú bezvýznamné. V tejto oblasti vám odporúčam knihy od Eckharta Tolle alebo Osha.

Zvládnuť celý 6. krok si vyžaduje odhodlanie, motiváciu a disciplínu, ale výsledok stojí za to. 

7. Pomôžte si prírodou 

Existuje viacero živín a látok, ktoré majú priaznivý účinok na srdce a cievy a pomáhajú znižovať krvný tlak. Našťastie je možné prakticky všetky získať zo stravy, pretože sa jedná o minerály, vitamíny a antioxidanty, ktoré sa nachádzajú predovšetkým v potravinách a bylinách. 

Medzi kritické minerály pre ľudí s hypertenziou patrí draslík, horčík a vápnik. Z vitamínov je okrem Déčka dôležitý vitamín C, E, B5, B6 a kyselina listová. Prospešné antioxidanty pre zníženie krvného tlaku sa nachádzajú v kakau a čokoláde, cesnaku, cibuli, škorici, oregane, olivách, bobuľovitom ovocí, kardamóne či kayenskom korení. 

Okrem nich existujú rôzne byliny so schopnosťou znižovať krvný tlak, z ktorých je možné urobiť čaj, alebo sa ich výťažky predávajú vo forme kapsúl či v inej forme. Sem patrí hloh, ibištek, ginkgo biloba, púpava lekárska, mučenka pleťová alebo kalina obyčajná. Pri používaní byliniek je vhodné sa poradiť so skúseným bylinkárom. 

Ďalší prírodný produkt, ktorý sa používa pre liečbu hypertenzie, je jablčný ocot. Ten by mal byť nepasterizovaný a nefiltrovaný, aby si zachoval potrebné enzýmy a všetky dôležité živiny. Takýto ocot obsahuje vitamíny C, A, E, B1, B2 a B6, a k tomu draslík, horčík, meď a iné živiny.
    Jednotlivé živiny a potraviny môžu mať na každého iný účinok, preto nemožno zaručiť okamžitý účinok. Každá z nich však má bohatú a overenú históriu používania. Celý zoznam prospešných potravín pre zníženie krvného tlaku nájdete nižšie v tabuľke 1.

    Záver

    Na záver doplním niekoľko dôležitých poznámok. Za prvé, väčšina ľudí s hypertenziou sa obáva soli kvôli obsahu sodíka, ale považujem to za veľký mýtus. Soľ ako aj sodík sú veľmi dôležité pre organizmus, ale je potrebné ich prijímať v správnom množstve (približne 3 – 6 g denne, niekedy až dvojnásobok na ketogenickej strave).

    Je síce pravda, že ľudia konzumujúci spracované potraviny prijímajú nadbytok soli, ale pokiaľ budete dodržiavať moje odporúčania, je absolútne v poriadku zľahka soliť svoje jedlá. Avšak je potrebné používať nerafinovanú soľ, ideálne himalájsku, ktorá obsahuje menej sodíka a viac ako 80 dôležitých prvkov. 

    Za druhé, svoju zmenu stravy by ste mali konzultovať so svojim lekárom, ktorému môžete vysvetliť svoj postoj aj informáciami v tomto článku. V niektorých prípadoch sa môže stať, že vami užívané lieky reagujú s niektorými živinami a tým znižujú ich účinok. Napríklad tvorba dôležitej látky koenzým Q10 je narušená tzv. beta-blokátormi (druh liekov na hypertenziu). Ak ste sa rozhodli znížiť dávky svojich liekov, alebo ich vysadiť úplne, urobte to postupne a v spolupráci s lekárom.

    Pri znižovaní vášho krvného tlaku vám prajem veľa úspechov, odhodlania, vedomostí a disciplíny.

    Ak máte vysoký krvný tlak, napíšte mi prosím do komentárov, akou metódou sa ho snažíte upraviť a či sa vám to podarilo. Tiež napíšte, či ste zažili počas liečby nejaké vedľajšie účinky alebo iné vaše poznatky.




    Ktorú vodu by ste mali piť? Z vodovodu, balenú, filtrovanú či minerálnu? 1. časť

    Akú vodu by ste mali piť? Z vodovodu, filtrovanú, balenú, pramenitú alebo minerálnu? Na výber je toho dosť a výrobcovia či predajcovia sa predháňajú v obhajovaní svojich produktov. Komu teda veriť? Mimochodom, vedeli ste napríklad, že vstup SR do EÚ umožnil zhoršiť kvalitu niektorých balených vôd? Aj preto som vo svojom 2-dielnom článku porovnal a ohodnotil uvedené druhy vôd. A tu je výsledok...

    Akú vodu chcete piť?

    Odpovedzte si úprimne na nasledovnú otázku: Aké požiadavky musí spĺňať voda, ktorú pravidelne pijete?

    Odpoviem si aj ja: "Mala by byť chutná, číra a bez výrazného zápachu. Okrem toho by nemala obsahovať vôbec alebo len minimum nasledovných látok: chlór a jeho zlúčeniny, hormóny, dusičnany a dusitany, antibiotiká, liečivá, ropné látky, BPA, ftaláty, pesticídy, ťažké kovy, benzo(a)pyrén, baktérie a vírusy, mechanické časti (piesok, kal, hrdza a iné), iné toxické látky. Zároveň by mala obsahovať určité množstvo minerálov, ktoré by zaraďovalo takúto vodu medzi mäkké až stredne tvrdé vody. Obsah vápnika + horčíka by mi vyhovoval okolo 20 - 80 mg/l."


    Vodu s týmito kvalitami chcem piť ako základ svojho pitného režimu v objeme 2 - 4 litre denne. 

    Inak povedané, chcem piť čistú vodu s prirodzeným obsahom minerálov. Niektorí z vás by so mnou možno nesúhlasili, pretože vyžadujú demineralizovanú vodu. Iní zasa možno chcete tvrdšiu vodu. Vo všetkých prípadoch si však myslím, že ohľadom uvedených toxínov, baktérií, vírusov a mechanických nečistôt sa zhodneneme všetci - nechceme ich vo vode

    Lenže tu nastáva problém, pretože pitná voda z vodovodu nespĺňa všetky tieto podmienky. Je síce najlacnejšia a obsahuje aspoň minerály v adekvátnom a prirodzenom množstve, ale inak ju neodporúčam (dôvody uvádzam nižšie). 

    Zostávajú nám balená pitná, pramenitá, minerálna a prefiltrovaná voda, ku ktorým už dnes môžeme pridať aj rôzne alkalické a tzv. štrukturované vody, ktoré sa v posledných rokoch dostali na trh. Každá z nich má svoje výhody a nevýhody a preto som sa rozhodol preskúmať a porovnať najčastejšie druhy vôd, ktoré pijeme. Tento článok je rozdelený na 2 časti a je 4. pokračovaním mojej série o vode. Predchádzajúce články si prečítajte tu: 
    Voda z vodovodu

    Podľa Nariadenia vlády 354/2006 Z.z. a jeho ďalších úprav (496/2010 Z. z.), by mala pitná voda spĺňať limity veľkého počtu ukazovateľov kvality. V rámci týchto ukazovateľov by mala pitná voda obsahovať viac ako 30 mg/l vápnika a 10 - 30 mg/l horčíka. Podľa viacerých štúdií sa zdá, že vhodnejšia je v tomto smere tvrdšia voda (1), čiže tá s vyšším obsahom vápnika a horčíka. 

    Medzi rokmi 1957 až 1978 bolo publikovaných viac než 50 ekologickýchštúdií (aj v ČR), z ktorých väčšina preukázala prepojenie medzi pitím mäkkej vody a zvýšeným rizikom úmrtia na srdcovo-cievne ochorenia (2). Jedna z týchto štúdií zistila, že každé zvýšenie tvrdosti vody o 100 mg/l znížilo riziko úmrtnosti na srdcovo-cievne ochorenia o 7,5 %.

    Lenže neplatí to pre všetky štúdie, na čo upozorňuje aj rozsiahly dokument Svetovej zdravotníckej organizácie s názvom „Calcium and magnesium in drinking-water” (3). Podľa neho a podľa meta-analýzy štúdií z roku 2005 (4), nie sú jednotlivé štúdie dostatočne kvalitné a nie je možné urobiť presné závery o vplyve mäkkej vody na srdcovo-cievne ochorenia a úmrtnosť na tieto ochorenia

    Najmä nie je dostatok dôkazov, ktoré by ich spájali s celkovou tvrdosťou vody a obsahom vápnika vo vode (pozri graf).



    Na druhej strane existujú pevnejšie dôkazy o prospešnosti horčíka vo vode. Spomínaná meta-analýza preskúmala aj 6 tzv. prípadových-kontrolných štúdií (case–control studies), ktoré sú o niečo kvalitnejšie než tie ekologické. 

    Z nich až 4 objavili významný opačný vzťah medzi obsahom horčíka v pitnej vode a úmrtím na srdcovo-cievne ochorenia. Podľa týchto štúdií sa zdá, že horčík má ochranný účinok na úmrtnosť na tieto ochorenia pri koncentrácii 4 - 11 mg/l (pozri graf). Zároveň väčší ochranný účinok má horčík pravdepodobne na úmrtnosť na tzv. cerebrovaskulárne ochorenia (mozgová mŕtvica a pod).


    Ako príklad uvediem jednu fínsku štúdiu, ktorá sledovala 15 rokov 1 711 mužov. Vedci objavili takmer dvojnásobne (14,7 % vs. 8,7 %) vyššiu úmrtnosť na srdcovo-cievne ochorenia v oblasti s nižším obsahom horčíka v pitnej vode (5). Tieto výsledky nemusia byť vôbec náhodné, pretože ochranný účinok horčíka pred rôznymi cievnymi ochoreniami je dostatočne vedecky preukázaný. 

    Z tohto pohľadu je slovenská pitná voda na tom výborne, pretože väčšina z nej je tvrdá. To mi potvrdili aj viaceré rozbory vody, ku ktorým som sa dostal a uvádzam ich v tabuľke nižšie (pridávam aj rozbor z Prahy, kde je mäkšia voda). K nej prikladám pre informáciu aj stupnicu tvrdosti vody.


    Avšak tvrdosť vody nie je všetko a nad touto potencionálnou výhodou pitnej vody prevažujú určité riziká, ktoré bohužiaľ voda z vodovodu predstavuje. Tie som detailne opísal vo svojom 1. článku a dôležitá informácia z neho je tá, že až 1/5 zdrojov podzemnej vody je znečistená. Pritom podzemná voda predstavuje až 82,2 % vody, ktorú Slováci pijú. 

    Aby som však len nehanil pitnú vodu z vodovodu, tak musím uviesť, že viaceré rozbory vody priamo z kohútika v domácnostiach preukázali, že spĺňa drvivú väčšinu limitov pre ukazovatele kvality pitnej vody

    Dostal som sa ku kompletným rozborom z Bratislavy, Trenčína a jeho okolia, Považskej Bystrice (súkromná komunikácia) alebo na porovnanie aj z Prahy a jej okolia (6, 7). Podľa nich bola a je pitná voda z vodovodu veľmi kvalitná. 

    Otázne však je, či sú tieto limity dostatočné, najmä pre obsah dusičnanov. Zároveň mnohé pesticídy a vedľajšie produkty dezinfekcie (zlúčeniny chlóru) môžu mať už v malom množstve negatívny účinok na ľudský organizmus. Takže ich nízke množstvo v pitnej vode a splnené zákonné limity nemusia znamenať, že je táto voda bezpečná. Navyše,... 

    ...chuť, zápach a vplyv chlóru a najmä jeho zlúčenín na organizmus je tiež veľké negatívum vody z vodovodu

    A samozrejme musím opätovne spomenúť aj stav vodovodných potrubí, pretože na Slovensku je obzvlášť potrebné používať netoxické materiály. Pretože väčšina obyvateľov Slovenska má tvrdú vodu, čo zvyšuje riziko uvoľnenia toxínov z potrubia do vody. 

    Na Slovensku by mali byť olovené potrubia zakázané, ale to neznamená, že sa nepoužívajú. Mnohé staré potrubia (z azbestu a olova) už boli podľa mojich informácií vymenené a Bratislavská vodárenská spoločnosť mi odpovedala, že v Bratislave sa nachádzajú verejné vodovody z materiálov oceľ, šedá liatina, tvárna liatina, PVC, HDPE, azbestocement

    Mňa ako spotrebiteľa navyše dosť znepokojuje obsah spomínaných dusičnanov vode, ktorých limit je do 50 mg/l. Lenže prírodná neznečistená voda má obsah do 2 mg/l a Liga proti rakovine odporúča obsah do 5 mg/l. V tabuľke nižšie uvádzam obsah dusičnanov v niektorých lokalitách. Okrem Považskej Bystrice a čiastočne Bratislavy (zadajte názov obce do vyhľadávača), niektorých častí Nitry a východného Slovenska, sa mi uvedené hodnoty nepozdávajú ako optimálne.

    Mimochodom, tieto hodnoty sa môžu rýchlo meniť podľa ročného obdobia a v období hnojenia poľnohospodárskej pôdy budú pravdepodobne zvýšené. Napríklad testovanie dusičnanov v pitnej vode v roku 2016 v rámci Svetového dňa vody ukázalo, že 27,3 % vzoriek prekročilo hodnotu 50 mg/l (8). 

    Pritom len malé množstvo vzoriek obsahovalo menej ako 20 mg/l a ešte menšie množstvo malo obsah dusičnanov pod 10 mg/l. To je limit pre kojeneckú vodu a teoreticky by sme ho mohli považovať za bezpečný, keďže ho používa aj množstvo iných krajín pri pitnej vode (9). Našli sa aj vzorky s obsahom pod 5 mg/l, ale v celkovom hodnotení ich bolo málo. 

    Ďalší problém môžu predstavovať liečivá a hormóny v pitnej vode, ktorých prítomnosť sa bežne nekontroluje. Vzhľadom k zvýšeným obavám spotrebiteľov sa pred niekoľkými rokmi vykonali dôkladné rozbory vody na prítomnosť piatich týchto látok v Českej republike (10). Dáta zo Slovenska nemám, ale predpokladám nižšie hodnoty, keďže využívame podstatne viac podzemnej než povrchovej vody a v ČR je to približne 50 na 50. 

    V ČR odobrali celkom 92 vzoriek z 92 rôznych vodovodov, ktoré zásobujú vodou 5,3 milióna Čechov. Vzorky odobrali v 3 etapách počas 3 rokov a overovali aj kritické miesta. Práve v 2. etape na kritických miestach neboli objavené žiadne liečivá len v 4 z 23 lokalitách. Vo zvyšných 19 lokalitách sa vo vode objavili 1 - 3 látky nad hranicou stanoviteľnosti

    Najviac bol prítomný ibuprofen a za ním nasledovali karbamazepin (antiepileptikum), naproxen a diklofenak (obe protizápalové a antirevmatické látky). V 3. etape, ktorá znova testovala kritické miesta, sa už objavili nižšie nálezy než v 2. etape. V žiadnej etape neprekročila koncentrácia 17α-ethinylestradiolu (estrogén z antikoncepcie) hranicu stanoviteľnosti (2 ng/l).


    Čo je však podstatné, aj keď na výstupe z úpravovne sa niektoré liečivá objavili,vo vode odobranej z kohútika už neboli prítomné. To mohlo byť spôsobené zmiešaním povrchovej vody s podzemnou v sieti, rozkladom liečiv vplyvom oxidácie chlórom, alebo vďaka biologickej degradácii.

    Záver tejto štúdie bol, že výskyt liečiv v pitných vodách v ČR je buď veľmi nízky (nedetekovateľný súčasnými analytickými postupmi), alebo veľmi málo pravdepodobný. Napriek tomu je pravdepodobný ich výskyt v povrchovej vode zo stredných a dolných tokov. 

    Autori tiež dodali, že pre príjem liečebnej dávky ibuprofénu z vody, ktorú ľudia bežne prijímajú v 1 tablete (400 mg), by aj pri najvyššej nameranej hodnote (20 ng/l), musel človek piť túto vodu 26 000 rokov. Okrem toho, čo sa týka hormónu estrogén, v potravinách (napr. mlieko zo supermarketu) bol objavený vo vyšších hodnotách než vo vode a podľa odhadov z USA je vystavenie sa estrogénom zo stravy 82x vyššie než z vody. 

    Zaujímavosť ohľadom českej štúdie je, že aj keď bol záver štúdie v podstate pozitívny pre pitnú vodu, väčšina médií ho interpretovala opačne (11). To sa síce dá pochopiť z pohľadu zamerania médií, avšak pre ľudí je to zavádzajúce. Každopádne ani mňa veľmi neteší výsledok tejto štúdie, pretože v minulosti žiadne takéto látky vo vode neboli a uvedená štúdia bola publikovaná v roku 2011. Takže súčasný stav v ČR a ani v SR nepoznáme. 

    Hodnotenie pitnej vody 

    Na jednej strane ma čiastočne tešia výsledky rozborov vody ohľadom väčšiny testovaných látok, ale nie všetky. Prekáža mi v nej hlavne chlór a jeho zlúčeniny, dusičnany a nie som si stále istý neprítomnosťou liečiv a hormónov. Okrem toho mi proste nechutí, nevonia a nepáči sa mi ani jej farba. Priznám sa, že občas ju ochutnám na skúšku, ale skoro vždy som sklamaný. Preto stále nie som presvedčený o jej bezpečnosti a pravidelne ju piť nebudem. Bodaj by sa to časom zmenilo (skutočne si to želám), ale v súčasnom stave ani vám neodporúčam piť vodu z vodovodu

    Cena: okolo 1 €/m3

    Výhody:
    • veľmi nízka cena 
    • zvýšený obsah minerálov 
    • spĺňa limity pre ukazovatele kvality 
    Nevýhody:
    • niektoré limity sú príliš vysoké 
    • obsahuje chlór a jeho zlúčeniny 
    • môže obsahovať zvýšené množstvo dusičnanov (najmä voda zo studní)
    • nie sú dostupné informácie o obsahu liečiv a hormónov 
    • má horšiu chuť, vôňu a vzhľad 
    • prechádza dlhou sieťou potrubí, ktorých kvalita je otázna 


    Prefiltrovaná voda 

    O nej som podrobne písal vo svojom 3. článku. Doplním len, a tiež k štúdiám o prospešnosti tvrdšej vody, že existujú názory o prospešnosti demineralizovanej vody, pretože minerály vo vode sú v anorganickej forme, ktorú ľudské telo nevie využiť. To som čiastočne vyvrátil v 2. článku, kde som uviedol, že vápnik z vody sa vstrebáva do krvi podobne ako z potravín (napr. mlieka) a to na približne 22 percent (12). 

    Ak to zhrniem, tak množstvo štúdií z minulosti ukazuje, že pitie demineralizovanej vody môže byť nebezpečné. Lenže prepojenie a príčinnosť je niečo iné a v týchto štúdiách je príčinnosť slabá. Zároveň u chronických ochorení je v hre viacero faktorov a samotná tvrdosť vody je len jeden faktor. Navyše, spomínané štúdie porovnávali vplyvy mäkkej a tvrdej vody na zdravie, ale nie tvrdej verzus prefiltrovanej vody

    Aj preto som v 2. článku urobil záver, že pri nedostatočnom príjme minerálov zo stravy alebo minerálnych vôd môže byť demineralizovaná voda z filtračných zariadení riziková pre zdravie. Pokiaľ je však príjem minerálov dostatočný, či už zo stravy, alebo pitím minerálnych vôd, tak nevidím dôvod obávať sa prefiltrovanej (demineralizovanej) vody. Za splnenia týchto podmienok si nemyslím, že prefiltrovaná voda zvyšuje riziko srdcovo-cievnych alebo iných ochorení. 

    Naopak, kvôli toxínom v pitnej vode ju považujem za potrebnú a myslím si, že jej používanie predstavuje menšie riziko než pitie vody z vodovodu. Viacerí čitatelia mi navyše písali svoje osobné skúsenosti s prefiltrovanou vodou a zažili zlepšenie zdravotného stavu akonáhle ju začali piť. Preto si tiež myslím, že pri určitých zdravotných problémoch môže byť prospešné piť dočasne demineralizovanú vodu

    Ďalej si treba uvedomiť, že filtrácia vody je vo svete zaužívaná. Napríklad v takom Holandsku sa celoplošne praktizuje už od 70-tych rokov. Cielene tam znižujú obsah vápnika (ale zvyšuje sa obsah sodíka), pričom neovplyvňujú obsah horčíka vo vode. Dôvod tohto kroku boli problémy s uvoľňovaním medi a olova zo starých potrubí (používanie olova je tam už zakázané). Používaná filtrácia (tzv. pelety) znižuje ich obsah vo vode, pričom náklady na filtráciu sú len 0,02 e na 1 m3 vody. Priemerná rodina tam teda ročne zaplatí naviac len 2 - 25 eur za filtrovanie vody

    Pre ďalšie zníženie medi a olova, ale tentoraz zvýšenie obsahu vápnika vo vode, sa v Holandsku a iných krajinách používa tzv. mramorová filtrácia alebo tzv. vápenné mlieko (hydroxid vápenatý). Mramorová filtrácia je tiež veľmi ekonomická a zvýši obsah vápnika na požadovanú úroveň. 

    Osobne by som si vedel u nás predstaviť „holandskú cestu”, alebo niečo podobné a prispôsobené našej krajine. Štát by sa mohol postarať o to, že v oblastiach s nižšou kvalitou vody bude tečúca voda z vodovodov prefiltrovaná a následne môže byť čiastočne remineralizovaná

    Prípadne, namiesto remineralizácie, môže každá rodina dostávať od štátu balenie minerálnej vody (napr. 6 ks 1,5 L fliaš každý týždeň). Veď kvalitných prameňov a produktov máme na Slovensku nadbytok. 

    Určite by si to vyžadavalo nemalé náklady, ale pre naše zdravie by to mohli urobiť a pokojne by si časť nákladov mohli dobrovoľne hradiť domácnosti. Myslím si, že väčšina Slovákov by s tým súhlasila, resp. neviem ako vám, ale mne to dáva zmysel a myslím si, že jedného dňa sa dostaneme do tejto fázy. 

    Zatiaľ nám však zostáva počúvať od štátu, že máme „zdravú vodu z vodovodu“ a prípadnú vodnú filtráciu si platiť zo svojho vrecka. Ja idem zatiaľ touto cestou a plánujem v nej pokračovať. 

    Kvalitná vodná filtrácia je pre mňa v dnešnej dobe nevyhnutnosť

    Vzhľadom na zvýšený obsah dusičnanov v pitnej vode je vhodné používať reverznú osmózu (RO). Resp. najúčinnejším riešením je použitie filtračného zariadenia so silne bázickou náplňou ANEX.

    Ak nemáte podľa rozboru vody problém s dusičnanmi, potom vám postačí filtračná kanvica alebo viacstupňová filtrácia bez osmotickej membrány. Odporúčané produkty nájdete tu

    Pre informáciu, v rozbore bratislavskej vody, ktorý sa nechal urobiť Dušan Plichta, sa znížil obsah dusičnanov po úprave pomocou RO z 8,3 na 2,1 mg/l. Na druhej strane sa znížil aj obsah vápnika zo 67,7 mg/l na menej ako 5 mg/l, a obsah horčíka z 15,4 na 2,0 mg/l. 

    Zároveň pridávam tabuľku a grafy s hodnotami minerálov po úprave vody pomocou RO podľa jednej irackej štúdie, v ktorej merali hodnoty až z 5 oblastí. Tieto hodnoty, podobne ako tie z Bratislavy, sú na hrane obsahu minerálov, ktorý som na začiatku článku uviedol ako obsah, ktorý by mala obsahovať voda, ktorú pravidelne pijem (Ca + Mg = 20 - 80 mg/l). Novodobé RO však umožňujú o niečo zvýšiť toto množstvo.

    Vysvetlivky k tabuľkám a grafom:

    Zdroj: Demineralized Drinking Water in Local Reverse Osmosis Water Treatment Stations and the Potential Effect on Human Health (13).

    Mean - priemer
    TH - celková tvrdosť vody
    Ca - vápnik
    Mg - horčík
    DW supply - zdroj pitnej vody 
    S1 - S5 - 5 staníc s reverznou osmózou
    IQ STD - iracký štandard pre pitnú vodu
    WHO STD - štandard Svetovej zdravotníckej organizácie pre pitnú vodu








    Hodnotenie prefiltrovanej vody

    Podrobné hodnotenie nájdete v predchádzajúcom článku, preto nemá zmysel sa rozpisovať. Svoj názor na ňu som dostatočne opísal aj v tomto článku. Jednoducho spĺňa väčšinu mojich požiadaviek pre vodu, ktorú chcem piť ako základ pitného režimu.

    Cena: 0,015 - 0,20 eur/L podľa druhu filtrácie pri dlhodobom používaní (v priebehu 10 rokov). 

    Pri spotrebe 2,5 L/osoba/deň bude 4-člennú rodinu stáť prefiltrovaná voda v prepočte 0,15 - 2 eurá denne. 

    Výhody:
    • priaznivá cena vody po prepočte a pri dlhodobom používaní
    • minimálna údržba a dlhá životnosť filtračných zariadení 
    • reverzná osmóza upravuje aj nepitnú vodu a ako jedna z mála odstraňuje aj dusičnany, dusitany, liečivá, hormóny či antibiotiká
    • vodné filtrácie odstraňujú desiatky až stovky kontaminantov ako chlór a jeho zlúčeniny, ťažké kovy, pesticídy či aromatické uhľovodíky 
    • má výbornú chuť, vôňu a vzhľad 
    Nevýhody:
    • vyššie prvotné náklady na filtračné zariadenie 
    • mnohé filtrácie príliš znižujú obsah minerálov vo vode a remineralizátory sú slabo účinné 
    • v niektorých filtráciách sa môžu ľahko vytvárať plesne vplyvom nesprávneho používania a neskorej výmeny filtrov, čo však môže ľahko nastať (zábudlivosť, neinformovanosť, nedostatok financií a pod) 
    • väčšina filtrácií neodstraňuje dusičnany, dusitany, liečivá, hormóny či antibiotiká

    Pokračovanie článku v 2. časti

    Hodnotenie balených vôd - pitnej, pramenitej, dojčenskej a minerálnej, ako aj celkové hodnotenie, uvediem v 2. časti článku. V ňom sa okrem iného dozviete, ako vstup Slovenska do Európskej únie umožnil znížiť kvalitu niektorých balených vôd.

    Balené vody, ktoré sú najvhodnejšie? 2. časť

    V prvom článku som ohodnotil vodu z vodovodu a prefiltrovanú vodu. V druhom pokračovaní sa pozriem na balené vody. Niektoré z nich môžu mať nižšiu kvalitu oproti minulosti kvôli nášmu vstupu do EÚ a zmenenej legislatíve. Ktorých balených vôd sa to týka a aké sa vlastne môžu predávať? A ako dopadol doteraz najväčší test balených vôd?

    Predtým ako začnete čítať tento článok, prečítajte si prosím jeho 1. časť. V ňom nájdete hodnotenie vody z vodovodu a prefiltrovanej vody. Článok nájdete tu.

    Balené vody

    Do tejto kategórie patrí viacero druhov vôd. Preto je tento názov občas zavádzajúci a niektorí ľudia si k nemu nevedia priradiť správny druh vody. Napríklad, pre niekoho sú balené vody automaticky minerálne vody, ale to je len čiastočne pravda. Aktuálne podľa legislatívy existuje:
    • Pramenitá voda 
    • Prírodná minerálna voda 
    • Balená pitná voda 
    Predchádzajúce názvy boli zmenené po vstupe Slovenska do EÚ a pôvodná hlava Potravinového kódexu bola nahradená novými zákonmi (1, 2, 3). Napríklad už nemáme pramenitú stolovú a pramenitú dojčenskú vodu.

    Voda vhodná pre dojčatá sa vyrába z pramenitej alebo minerálnej vody a musí splniť potrebné požiadavky. Takáto voda sa môže označovať ako „Vhodná na prípravu stravy pre dojčatá“ alebo „Dojčenská voda“. 

    Každá z balených vôd musí spĺňať osobitné požiadavky a spoločne musia spĺňať napríklad:
    • Získavať sa môžu len z prírodných zdrojov podzemnej vody. Jedine pitná voda sa môže získavať aj z povrchovej vody.
    • Zdroj vody musí byť zabezpečený a chránený pred znečistením. 
    • Ak nastane kontaminácia alebo zmena fyzikálnych vlastností vody, zo zákona sa musí zastaviť plnenie až do doby odstránenia problému. 
    • Pramenitá a minerálna voda sa nesmú upravovať. Za určitých okolností sa môže upraviť len obsah železa, síry, mangánu, arzénu alebo oxidu uhličitého. Pre dojčenskú vodu aj obsah fluoridov. Základné zložky a fyzikálne vlastnosti sa však nesmú zmeniť. 
    • Nesmú sa chlórovať, ani pitná voda určená na balenie sa nesmie dodatočne chlórovať ani dechlórovať. Každá z vôd sa môže upravovať len vzduchom obohateným o ozón, čo musí byť vyznačené na obale. 
    • Skladovať na musia v tmavých, čistých a dobre vetraných skladoch a pri preprave a skladovaní sa musia chrániť pred priamym slnečným žiarením
    • Na obale musí byť uvedené množstvo celkovo rozpustených látok v mg/l, chemické zloženie udávajúce charakteristické zložky v mg/l, dátum analýzy a názov laboratória, ktoré vodu analyzovalo, názov alebo označenie zdroja vody a katastrálne územie obce, kde sa zdroj vody nachádza. 
    • Pravidelne sa kontrolujú: minimálny rozbor 1 - 4x ročne, úplný rozbor – 1x za 2 roky. Výrobca musí vykonávať základnú analýzu podľa objemu plnenej vody 1x týždenne, 1x mesačne, 1x štvrťročne a rozšírenú analýzu 1x ročne. 

    Ako umožnil vstup do EÚ znížiť kvalitu pramenitých vôd

    Keď som kvôli písaniu tohto článku podrobne preštudoval príslušnú legislatívu pre balené vody, bol som úprimne sklamaný. Prečo? Pretože… 

    …vstup do EÚ umožnil zníženie kvality pramenitej vody. 

    Ako to myslím? Predtým sme mali prísnejšie limity pre obsah viacerých toxínov, ale nová legislatíva ich zmenila. Napríklad pôvodná hlava Potravinového kódexu určovala pre stolovú a dojčenskú vodu limit pre obsah dusičnanov do 10 mg/l. 

    Tento limit stále zostal pre dojčenskú vodu, ale pre stolovú (v súčasnosti pramenitú) sa najskôr zvýšil na 15 mg/l, aby sa onedlho zvýšil až na 50 mg/l, ako je to aj pri vode z vodovodu. Podobne to platí aj pre ťažké kovy, zlúčeniny chlóru a iné toxíny.

    Niektoré ukazovatele sa síce sprísnili, napríklad pre obsah baktérií, ale väčšina limitov sa posunula smerom nahor. Pre obsah olova a ortuti dvojnásobne, pre hliník štvornásobne a pre polycyklické aromatické uhľovodíky (PAU) až desaťnásobne. 

    Predchádzajúce limity zostali rovnaké len pre dojčenskú vodu, ktorá mala predtým takmer rovnaké limity ako stolová pramenitá voda. Do akej miery tieto zmeny limitov reálne ovplyvnili kvalitu pramenitej vody je otázne. Avšak výrobcovia pramenitých vôd majú možnosť produkovať výrobok s vyšším obsahom toxínov.

    Čo sa týka minerálnych vôd, pri nich zostali limity väčšinou rovnaké, alebo sa znížili. Takže kvalita minerálnej vody sa skôr mohla zvýšiť po vstupe do EÚ. V tabuľkách nižšie uvádzam ako sa zmenili limity pre niektoré ukazovatele kvality pre pramenitú a minerálnu vodu. Červenou farbou označujem zvýšenie limitu a zelenou farbou zníženie limitu. Niektoré limity sa zrušili, resp. nikde som ich nenašiel.




    Ako dopadol doteraz najväčší test balených vôd v ČR? 

    Občianske združenie spotrebiteľov TEST, ktoré vydáva Časopis dTest, vykonalo v roku 2009 v Českej republike doposiaľ najväčší test balených vôd (4). Otestovali 18 značiek balených neperlivých vôd, vrátane dojčenskej, pramenitej, minerálnej a tiež balenej pitnej vody. Okrem toho otestovali aj vodu z vodovodu v Ostrave, Brne, Plzni, Prahe a Liberci. V balených vodách analyzovali 64 ukazovateľov kvality a v “kohútikovej” vode ešte o niečo viac. 

    Balené vody kupovali v „kamenných“ veľkých obchodoch, kde by mali byť vhodnejšie skladovacie podmienky než v malých obchodoch a na čerpacích staniciach. Takže v tomto smere trocha zvýhodnili balené vody. Avšak treba povedať, že za prípadné nevhodné skladovanie nemôže výrobca, ale predajca. 

    Celkovo bol ich test veľmi dôkladný a z môjho pohľadu unikátny. Pretože napríklad v balených vodách testovali prítomnosť baktérií v okamihu po otvorení. To síce nesúhlasí s vyhláškou, ale pre spotrebiteľa je to najlepšie možné riešenie, pretože si kupuje balenú vodu v obchode, nie u výrobcu. A táto voda mohla v obchode stáť a čakať aj niekoľko mesiacov. Tento test teda čiastočne “vyzliekol do naha” balené vody. Ako test dopadol? 

    Z 18 balených vôd vyhoveli vo všetkých ukazovateľoch len 4 výrobky. 

    Vo väčšine prípadov by síce nebolo ohrozené zdravie spotrebiteľov, ale v niektorých prípadoch sa jednalo o prekročenie limitov u nebezpečných látok. Prekročenie limitov vtedy nastalo napríklad pri počte baktérií, dusitanoch, benzo(a)pyréne, polycyklických aromatických uhľovodíkoch (PAU) alebo chloroforme.

    Zaujímavé výsledky z testu balených vôd: 
    • 5 z 8 balených pitných vôd obsahovalo nadlimitný počet organotrofných baktérií (Saguaro až 96-násobne). Zo zvyšných 10 pramenitých, dojčenských alebo minerálnych vôd prekročili limit 4 značky (napr. Toma natura) a konkrétne pramenitá voda Bonny až 48-násobne. 
    • Pramenitá voda Rajec a prírodná minerálna voda Dobrá voda mali nulové počty baktérií, čo vytvára podozrenie, že buď bola vo vode nejaká cudzia toxická látka, ktorá ich usmrtila alebo bránila ich rastu, alebo bola pred stočením vody použitá nejaká nedovolená „antimikrobiálna“ úprava. 
    • Niektoré vody mali vyšší (aj keď povolený) obsah bária. 
    • Obsah dusičnanov bol v norme, ale u väčšiny pitných vôd bol 12 mg/l a u známych pramenitých vôd bol nasledovný: Bonaqua 7,1 mg/l, Rajec 10 mg/l, Toma natura 6,1 mg/l, Aquila Aqualinea 3,8 mg/l. 
    • Pramenitá voda Aqua Bella vtedy nesplnila najvyššiu medznú hodnotu pre nebezpečné dusitany (0,02 mg/l) a obsahovala 0,03 mg/l. V SR vtedy bol a stále je limit 0,1 mg/l, takže u nás by tento limit splnila. 
    • V balených pitných vodách S Budget (supermarket Interspar) a Tesco value sa nachádzal karcinogénny benzo(a)pyrén a ďalšie PAU. A vo väčšine balených pitných vodách tiež karcinogénne trihalometány (napr. chloroform). Limity síce neprekročili, ale v ostatných balených vodách bol vtedy zakázaný akýkoľvek nález nad medzu detekcie. 
    • V pramenitej vode Bonaqua sa nachádzal nepovolený benzo(a)pyrén a v Aquila Aqualinea nepovolený benzo(ghi)perylén a chloroform. Chloroform sa nachádzal aj vo vode Aqua Bella. Údajne môžu byť zdrojom PAU fľaše z recyklovaného PET materiálu. Namerané hodnoty by však pri dnešnej legislatíve nepresiahli hranicu limitov. 
    • Prírodná minerálna voda Dobrá voda obsahovala najviac fluoridov (0,65 mg/l) a aj v súčasnosti má tento výrobok na obale uvedený ich obsah 0,7 mg/l. Keďže táto voda bola vtedy deklarovaná ako vhodná pre prípravu kojeneckej stravy, obsah fluoridov bol na hrane vtedajšieho limitu (0,7 mg/l). U nás bol a stále je limit pre fluoridy v dojčenskej vode 1,0 mg/l. 
    Z týchto výsledkov chcem ešte raz spomenúť obsah dusičnanov. V prvom článku som uviedol tabuľku s obsahom dusičnanov vo vode z vodovodu vo vybraných lokalitách. Aj keď je limit pre dusičnany v pitnej vode 50 mg/l, prírodná neznečistená voda má obsah do 2 mg/l a Liga proti rakovine odporúča obsah do 5 mg/l. Dojčenská voda má limit do 10 mg/l a ten by som ešte uznal ako bezpečný, aj keď viac sa mi páči obsah pod 5 mg/l.

    Preto obsah dusičnanov v balených pitných vodách podľa dTestu (12 mg/l) je z môjho pohľadu vysoký a prevyšuje hodnoty namerané v Bratislave (okolo 7 mg/l) a na východe Slovenska (okolo 5 mg/l). Na druhej strane je podstatne nižší než obsah dusičnanov v pražskej vode (17,5 mg/l). 

    A to musím dodať, že podľa dTestu bol obsah dusičnanov v “kohútikovej” vode nasledovný: Praha = 27 mg/l, Brno = 40 mg/l, Ostrava = 4,7 mg/l, Liberec = 20 mg/l, Plzeň = 10 mg/l. Takže menej dusičnanov sa nachádzalo v balenej pitnej vode než vo väčšine testovanej vody z vodovodu. 

    Vysoký obsah dusičnanov sa z môjho pohľadu nachádzal aj v pramenitých vodách, v ktorých by som očakával nižší obsah. Jedine dojčenská voda Horský pramen dosiahla 1,2 mg/l a akceptujem aj hodnotu 3,8 mg/l v Aquila Aqualinea. 

    Naopak najlepšie dopadli minerálne vody, v ktorých bol obsah dusičnanov pod medzu detekcie. Keďže sa snažím vyhnúť dusičnanom vo vode, podľa dTestu sú pre mňa akceptovateľné v tomto smere len minerálne vody. 

    Ďalej spomeniem minerály (vápnik a horčík). V prvom článku som uviedol, že pre každodenné pitie by mi vyhovoval súčet obsahu vápnika a horčíka vo vode okolo 20 - 80 mg/l (všeobecné odporúčania sú 60 - 100 mg/l). Za určitých okolností by mohol byť aj vyšší, povedzme do 120 mg/l. Podľa dTestu bol obsah vápnika a horčíka v balených vodách nasledovný:
    • Pitné vody (8 výrobkov) = 18,3 - 126 mg/l 
    • Dojčenské vody (2 výrobky) = 34,3 - 76,8 mg/l 
    • Pramenité vody (6 výrobkov) = 39,3 - 108 mg/l 
    • Minerálne vody (2 výrobky) = 18,6 - 108 mg/l 
    Z tohto pohľadu by väčšina balených vôd splnila moje požiadavky pre obsah minerálov. Musím však uviesť, že v prípade minerálnych vôd testovali vody vhodné pre prípravu kojeneckej stravy. Niektoré minerálne vody obsahujú podstatne viac minerálov, približne okolo 200 mg/l, ale predávajú sa aj s obsahom nad 500 mg/l. 

    Väčšina sa však pohybuje niekde okolo 90 - 120 mg/l, takže je potrebné čítať etikety a výber minerálnej vody tiež prispôsobiť daným podmienkam. Pretože sú situácie (fyzická záťaž, nekvalitná strava, zdravotný problém), kedy môže byť vhodná minerálna voda s vyšším obsahom minerálov a naopak niekedy je vhodnejšia voda s ich nižším obsahom. 

    Ak porovnám obsah minerálov vo vodách z dTestu s “kohútikovou” vodou, ktorej výsledky som uviedol v 1. článku, tak výsledky sú podobné. Obsah vápnika + horčíka sa v slovenskej vode pohyboval od 90 mg/l do 135 mg/l. To dokazuje, že slovenská voda je tvrdá a aj v tomto smere nie je ideálna ako základ pitného režimu, pokiaľ sa neupraví filtráciou. 

    Aký je teda záver dTestu? Podľa neho väčšina balených vôd v ČR nespĺňa všetky predpísané limity. Testovaná vzorka však bola malá a v tom istom roku (2009) kontroly v ČR odhalili, že 10 % na trhu odobraných vzoriek neochutených vôd malo nevyhovujúcu kvalitu (5). V roku 2010 to bolo 9 % vzoriek. To je podstatne menej než v dTeste. 

    K týmto testom treba dodať, že boli vykonané už pomerne dávno a medzičasom sa zmenila legislatíva, takže dnes by možno balené vody splnili všetky limity. Splnenie limitov však ihneď neznamená vysokú kvalitu. Pretože predtým boli viaceré limity pre balené vody nižšie než pri vode z vodovodu, avšak v súčasnosti sú u väčšiny ukazovateľov rovnaké. 

    Takže napríklad pramenité vody a voda z vodovodu v súčasnosti môžu mať rovnakú kvalitu a v prvom článku som vysoké limity uviedol ako nevýhodu vody z vodovodu. Úprimne si však myslím, že pramenité a minerálne vody majú oveľa vyššiu kvalitu. 

    Pozor na množstvo celkovo rozpustených látok

    Pri balených vodách je potrebné čítať etikety a všímať si viaceré údaje. Pretože nejde napríklad len o obsah minerálov a dusičnanov (na etiketách sú vyznačené skratkou NO3). Dôležitý údaj je napríklad obsah tzv. celkovo rozpustených látok

    Pri niektorých zdravotných problémoch (viac v ďalšom článku) sa odporúčajú vysoko mineralizované vody, ktoré obsahujú vyššie množstvo celkovo rozpustených látok. Preto sa tieto vody musia správne dávkovať. Lenže pre každodenné pitie (niekoľko litrov denne) odporúča Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ SR) alebo český Státní zdravotní ústav (SZÚ) vody nízko mineralizované.

    Konkrétne odporúčania sú:
    • ÚVZ SR - vody s obsahom celkovo rozpustených látok 200 – 500 mg/l. 
    • SZÚ - vody s obsahom celkovo rozpustených látok 150 – 400 mg/l. 
    Túto podmienku spĺňajú len dojčenské a pramenité vody. Dojčenským vodám to určuje aj legislatíva a musia obsahovať 150 - 400 mg/l celkovo rozpustených látok (maximálne 500 mg/l). Voda z vodovodu tiež spĺňa túto podmienku a obsahuje väčšinou menej ako 400 mg/l.

    ÚVZ SR ďalej odporúča, aby bol pomer vápnika a horčíka 2 : 1, pretože vtedy nastáva optimálne vstrebávanie horčíka. Pre dojčatá a deti do 7 rokov zasa neodporúča vodu s obsahom fluoridov nad 1,5 mg/l a vysokým obsahom sodíka. 


    Hodnotenie balenej pitnej vody

    Ak nastane náhle znečistenie “kohútikovej” vody, tak až vtedy začne mať pre mňa zmysel jej samotný predaj. Z pohľadu kvality táto voda neprináša spotrebiteľovi takmer nič, preto vám ju neodporúčam kupovať. Takmer rovnakú vodu si môžete napustiť z kohútika a ešte k tomu ušetríte životné prostredie, pretože plastové fľaše ho veľmi nešetria. 

    Aby som bol však objektívny, tak keď som sa podrobnejšie pozrel na výsledky spomínaného dTestu, tak balená pitná voda obsahovala menej niektorých látok, napríklad rakovinotvorných trihalometánov a olova. To považujem za jej výhody. V prvom prípade by mal byť dôvod nechlórovanie balenej vody a v druhom prípade to, že neprechádza potrubím. Celkovo však podľa mňa jej nákup nemá zmysel a radšej investujte do kvalitnej vodnej filtrácie a iných balených vôd. 

    Cena: okolo 0,2 € za 2 L
    Značky: Tesco Value, Saguaro
    Výhody:
    • nižšia cena v porovnaní s inými balenými vodami. 
    • obsahuje dostatok minerálov, Tesco Value 128 mg/l vápnika + horčíka. 
    • obsahuje množstvo celkovo rozpustených látok adekvátne pre každodenné pitie. Napr. Tesco Value ich obsahuje 420 mg/l. 
    • nie je chlórovaná a preto obsahuje menej trihalometánov v porovnaní s “kohútikovou” vodou. 
    • neprechádza potrubím, takže obsahuje aj menej olova a iných toxínov než voda z vodovodu. 
    Nevýhody:
    • platíte viac za to, čo si s minimálnym rozdielom môžete napustiť z kohútika. 
    • podľa dTestu môže obsahovať nadmerné množstvo organotrofných baktérií (oveľa viac než voda z vodovodu). 
    • môže obsahovať vyššie množstvo dusičnanov než voda z vodovodu. Balená voda Tesco Value v súčasnosti deklaruje obsah 12,9 mg/l. 
    • môže pochádzať aj z povrchových zdrojov, preto by sa v nej mohli nachádzať liečivá a hormóny. Avšak nie sú o tom zatiaľ žiadne dostupné dáta. 
    • predáva sa v plastových fľašiach, ktorých produkcia výrazne zaťažuje životné prostredie. 
    • spotrebiteľ má nedostatok informácií o jej kompletnom zložení a úprave. 

    Hodnotenie dojčenskej vody 

    Ako som písal na začiatku, vyrába sa z pramenitej alebo minerálnej vody. Jej výhoda sú najprísnejšie limity pre toxíny. Napríklad môže obsahovať maximálne 10 mg/l dusičnanov. Zároveň má určené limity pre vápnik, horčík a celkovú tvrdosť. Konkrétne:
    • Vápnik: 40 - 80 mg/l, max 150 mg/l 
    • Horčík: 10 - 30 mg/l, max 50 mg/l 
    • Tvrdosť: 2 - 4 mmol/l 
    Tieto vody sú veľmi podobné pramenitým a niektorým minerálnym vodám, čo využívajú aj výrobcovia. Napríklad Lucka, Zlatíčko, Rajec a Jana baby sa predávajú s rovnakým zložením v 2 rôznych obaloch, aj ako pramenitá (Jana je minerálna), aj ako dojčenská voda. Takže je to v podstate úplne jedno, ktorú z nich si kúpite. 

    Ak je dojčenská voda stabilizovaná oxidom uhličitým, musí byť na obale uvedená aj informácia „pred použitím odstrániť oxid uhličitý varom“. Ako prevencia pred baktériami a inými mikroorganizmami sa môže ošetriť UV žiarením, ktoré je bezpečné a oveľa vhodnejšie než chlórovanie vody. Dojčenské vody sú vhodné na každodenné pitie, pretože obsahujú málo celkovo rozpustených látok.

    Cena: 0,29 - 0,65 € za 1,5 L
    Značky: Lucka, Rajec, Zlatá studňa Zlatíčko, Saguaro, Drobček, Aquila první voda, Jana baby
    Výhody:
    • pochádza zo zdrojov podzemnej vody, čo zvyšuje jej kvalitu. 
    • obsahuje minimum toxínov. 
    • musí spĺňať najprísnejšie limity medzi balenými vodami. 
    • obsahuje menej ako 10 mg/l dusičnanov. 
    • najznámejšie značky obsahujú 148 - 487 mg/l celkovo rozpustených látok. 
    • najznámejšie značky obsahujú približne 47 - 118 mg/l vápnika + horčíka. 
    • má dobrý vzhľad a príjemnú chuť. 
    Nevýhody:
    • vyššie náklady v porovnaní s “kohútikovou” vodou alebo používaním vodnej filtrácie. 
    • podľa dTestu môže obsahovať nadmerné množstvo organotrofných baktérií, týkalo sa to 2 značiek zo 4 testovaných. 
    • predáva sa v plastových fľašiach, ktorých produkcia výrazne zaťažuje životné prostredie. 
    • spotrebiteľ má nedostatok informácií o jej kompletnom zložení. 

    Hodnotenie pramenitej vody

    Väčšina predávaných značiek spĺňa štandardy pre dojčenskú vodu. Z toho vyplýva, že aj keď sa limity po vstupe do EÚ zvýšili a dostali na úroveň vody z vodovodu, kvalita zostala pravdepodobne rovnaká. Napríklad v súčasnosti môžu obsahovať až 50 mg/l dusičnanov, ale nenašiel som ani jedného výrobcu, ktorí by ponúkal vodu s ich obsahom nad 8 mg/l. 

    Obsah celkovo rozpustených látok je tiež podobný dojčenským vodám a preto sú pramenité vody vhodné aj ako základ pitného režimu (každodenné pitie). Pre zistenie presného obsahu si vždy prečítajte etiketu, pretože u značky Saguaro som si všimol, že napriek navonok rovnakému obalu je rozdielny zdroj a teda aj zloženie pri 0,5 vs. 1,5 L baleniach.

    Cena: 0,25 - 0,59 € za 1,5 L
    Značky: Rajec, Zlatá studňa, Saguaro, Toma natura, Fromin, Lucka, Aquila aqualinea
    Výhody:
    • pochádza zo zdrojov podzemnej vody, čo zvyšuje jej kvalitu. 
    • obsahuje málo toxínov. 
    • obsahuje menej dusičnanov. Limit bol síce zvýšený na 50 mg/l, ale napr. Toma natura a Rajec deklarujú 6,9 mg/l a Zlatá studňa 7,14 mg/l. 
    • najznámejšie značky obsahujú 112 - 487 mg/l celkovo rozpustených látok. 
    • najznámejšie značky obsahujú približne 32 - 118 mg/l vápnika + horčíka. 
    • má dobrý vzhľad a príjemnú chuť. 
    • niektoré značky sa predávajú aj v skle, čo šetrí životné prostredie (napr. Aquila, Toma natura). 
    Nevýhody:
    • vyššie náklady v porovnaní s “kohútikovou” vodou alebo používaním vodnej filtrácie. 
    • podľa dTestu môže obsahovať nadmerné množstvo organotrofných baktérií, týkalo sa to 3 značiek zo 6 testovaných. 
    • predáva sa väčšinou v plastových fľašiach, ktorých produkcia výrazne zaťažuje životné prostredie. 
    • spotrebiteľ má nedostatok informácií o jej kompletnom zložení. 

    Hodnotenie prírodnej minerálnej vody

    Z pohľadu čistoty ju považujem za najlepšiu balenú vodu na trhu. V dTeste obsahovali minerálne vody minimum toxínov a väčšina nebezpečných látok nedosiahla ani medzu detekciu. O jej kvalite svedčí aj fakt, že pred začatím jej využívania sa musí zdroj prírodnej minerálnej vody sledovať najmenej 3 roky, aby sa preukázala stálosť jej zloženia a výživových vlastností. 

    Na obale minerálnej vody sa musí uviesť spôsob jej úpravy a ak nebola upravená, výrobca ju označí slovom „neupravovaná“. Niektoré vody sa upravujú napr. odželeznením, iné zbavením oxidu uhličitého. 

    Pri minerálnych vodách je potrebné dôkladne čítať etikety, pretože sú medzi nimi pomerne veľké rozdiely. Niektoré značky obsahujú množstvo celkovo rozpustených látok a minerálov adekvátne pre každodenné pitie. Avšak kvôli tomu nemajú prípadné terapeutické účinky. Iné značky obsahujú naopak veľké množstvo celkovo rozpustených látok a minerálov, preto môžu mať terapeutické účinky, ale zasa nie sú vhodné pre každodenné pitie, resp. treba ich piť striedmo. 

    Ako príklad uvediem značku Dobrá voda, ktorá obsahuje 104 mg/l celkovo rozpustených látok, 6 mg/l vápnika a 8,6 mg/l horčíka. Na opačnej strane spektra je Gemerka, ktorá obsahuje 2016 mg/l celkovo rozpustených látok, 436 mg/l vápnika a 132 mg/l horčíka. Medzi nimi je teda rapídny rozdiel a každá z nich je vhodná pre iný typ ľudí, čo závisí na ich zdravotnom stave.

    Cena: 0,49 - 0,85 € za 1,5 L
    Značky: Budiš, Mitická, Fatra, Gemerka, Baldovská, Mattoni, Magnesia, Evian, Bonaqua, Dobrá voda, Korunní, Jana, Vöslauer, Romerquelle
    Výhody:
    • pochádza zo zdrojov podzemnej vody, čo zvyšuje jej kvalitu. 
    • obsahuje minimum toxínov. 
    • obsahuje v priemere najmenej dusičnanov zo všetkých vôd. Limit je síce 50 mg/l, ale napr. Budiš, Fatra a Gemerka deklarujú menej ako 1 mg/l. 
    • minerálna voda Budiš deklaruje priaznivý účinok na činnosť obličiek, tráviaci a dýchací systém. Podobné účinky môžu mať aj iné minerálne vody, pokiaľ sú prijímané v primeranom množstve. To znamená, že v adekvátnom množstve môžu mať terapeutické účinky. 
    • väčšina značiek obsahuje viac minerálov, takže stačí menšia dávka pre doplnenie chýbajúcich minerálov. Najznámejšie značky obsahujú približne 14,6 - 568 mg/l vápnika + horčíka. 
    • niektoré značky sú vhodné na každodenné pitie, pretože obsahujú menej celkovo rozpustených látok. Iné značky je potrebné piť striedmejšie, max. okolo 0,5 - 1 L denne podľa ich konkrétneho obsahu. Najznámejšie značky obsahujú 104 - 2016 mg/l celkovo rozpustených látok. 
    • má dobrý vzhľad a príjemnú chuť. 
    • niektoré značky sa predávajú aj v skle, čo šetrí životné prostredie (napr. Budiš, Bonaqua, Mattoni, Romerquelle). 
    Nevýhody:
    • má najvyššiu priemernú cenu medzi balenými vodami. 
    • niektoré značky obsahujú zvýšené množstvo sodíka, čo pre niektorých ľudí nemusí byť vhodné (napr. dojčatá a deti do 7 rokov). 
    • niektoré značky obsahujú viac než 1,5 mg/l fluoridov, preto majú na obale uvedené, že nie sú vhodné pre pravidelnú konzumáciu dojčiat a detí do 7 rokov (napr. Budiš). 
    • niektoré minerálne vody je potrebné piť striedmejšie kvôli vysokému obsahu celkovo rozpustených látok. Ich nadmerný príjem by mohol viesť k obličkovým a žlčovým kameňom. 
    • predáva sa väčšinou v plastových fľašiach, ktorých produkcia výrazne zaťažuje životné prostredie. 
    • spotrebiteľ má nedostatok informácií o jej kompletnom zložení. 

    Celkové hodnotenie


    Balené vody spĺňajú vysoké štandardy kvality. Nižšiu kvalitu má len pitná balená voda, ktorej nákup je z môjho pohľadu zbytočný a neodporúčam vám ju piť. Ostatné balené vody sú z výživového hľadiska veľmi kvalitné a určite podporia vaše zdravie. Akurát je potrebné čítať etikety a niektoré vysoko mineralizované vody piť striedmejšie a niekedy až po konzultácii s odborníkom. 

    Najväčšia nevýhoda balených vôd je jednoznačne plastový obal, ktorý je pre životné prostredie absolútne neprijateľný. Niektoré sa síce predávajú v skle, ale tie väčšinou kúpite v baroch a reštauráciách a nie v obchode. Mnohé značky (napr. Budiš) recyklujú plastové obaly, ale to stále nie je optimálne. Dúfajme, že raz budú výrobcovia používať nejaký iný a ekologický materiál.

    Celkovo sú balené vody dobrá voľba nápoja, aj keď ich ďalšou nevýhodou je vyššia cena. Na druhej strane za zaplatenú cenu dostanete vysokú kvalitu. Ak by som sa mal rozhodnúť, či piť vodu z vodovodu, alebo kupovať balené vody, určite zvolím kvalitnú pramenitú alebo minerálnu vodu. Na Slovensku ich máme veru dosť, preto rád podporím slovenské značky ako Budiš, Mitická, Rajec, Lucka či Zlatá studňa.


    Dotazník "Akú vodu pijete"

    V rámci svojich článkov o vode robím malý prieskum o tom, akú vodu pijú Slováci. Vytvoril som anonymný dotazník som 4 otázkami, ktoré vyplníte za menej ako 3 minúty. Odpovede môžete aj upravovať po odoslaní dotazníka (na odkaze dotazníka).

    Budem vám veľmi vďačný, ak sa zúčastníte môjho prieskumu a budete ho šíriť ďalej na sociálnych sieťach a medzi svojimi priateľmi. 
    Vyplniť dotazník môžete na tomto odkaze.

    Výsledky dotazníka zverejním v poslednom 6. článku.

    Ako správne vybrať minerálnu a pramenitú vodu? 1. časť

    Vedeli ste, že sa na Slovensku nachádza približne 1600 prameňov? Tieto pramene majú rôznu teplotu, zloženie, vlastnosti a využitie. Niektoré sa využívajú ako zdroj tekutín v podobe balených vôd. Keďže sú kvalitné minerálne a pramenité vody základ pitného režimu mnohých Slovákov, v záverečných 2 článkoch svojej série o vode som sa zameral práve na ne a ohodnotil ich kvalitu a vplyv na zdravie.

    Poznámka:
    Kvôli rozsiahlosti textu má moja séria nakoniec nie 6, ale 7 článkov. Tento článok som rozdelil na 2 časti a druhú časť nájdete čoskoro na mojom blogu. Predchádzajúcich 5 článkov série o vode si môžete prečítať tu:

    Čo sú to minerálne a pramenité vody?

    Balená voda je veľmi obľúbený nápoj ako vo svete, tak aj na Slovensku. Podľa Asociácie výrobcov nealkoholických nápojov a minerálnych vôd na Slovensku sa v roku 2015 u nás spotrebovalo 353,1 miliónov litrov balenej neochutenej vody a 528,4 mil. litrov ochutených (sladených) nealko nápojov (1). 

    Na jedného obyvateľa to vychádzalo 65,1 L ročne neochutenej vody a 97,4 L ochutenej balenej vody. To je v prepočte asi 0,45 L balenej vody denne (bez džúsov, štiav, sirupov). Ak priemerný Slovák vypije 3 L tekutín denne (1095 L/rok), tak balené vody tvoria asi 15 % jeho príjmu tekutín (neochutené len 6 % = 1,8 dcl denne). 

    V porovnaní s EÚ však zaostávame a v nej bol priemer na obyvateľa 108,9 L/rok balenej neochutenej vody a 95,2 L/rok ochutených nealko nápojov. Tu je zaujímavé, že ostatní Európania pijú výrazne menej sladených nápojov (aj sirupy) než Slováci (a viac štiav a nektárov). V niektorých krajinách EÚ pijú ľudia až dvojnásobok balenej neochutenej vody v porovnaní so Slovákmi.


    Podstatnú časť z balených vôd tvoria minerálne a pramenité vody. Tie v priemere pijeme každý deň, ale asi málokto z nás vie, čo vlastne sú a ako vznikajú. Preto si to na začiatok trocha vysvetlíme. Podľa legislatívy sa nazývajú “prírodná minerálna voda” a “pramenitá voda”. Obe musia byť mikrobiologicky bezchybné a zo zdroja podzemnej vody, ktorá vyviera z prameňa schváleného podľa osobitného predpisu. Do obehu sa musia uvádzať v pôvodnom stave alebo po povolenej úprave.

    Rozdiel medzi nimi je hlavne ten, že prírodná minerálna voda musí splniť prísnejšie kritériá a má charakteristické a stabilné zloženie. Pramenitá voda nemusí mať striktne stabilné minerálne zloženie, ale keďže je plnená z rovnakého zdroja, odchýlky sú minimálne. Väčšina minerálnych vôd zároveň obsahuje vyššie množstvo “celkovo rozpustených látok”, než pramenité vody.

    Aby sa stala voda minerálnou, musí prejsť určitým procesom. Minerálny prameň presakuje hlboko do zemskej kôry, niekedy až v hĺbke niekoľko desiatok kilometrov. Počas toho, ako voda preteká hrubými vrstvami zeme, sa čistí a filtruje. Takýto podzemný prameň sa v zemi stretáva a nasycuje oxidom uhličitým. Počas svojej cesty na povrch voda ešte naberá okolité horniny, ktoré sa v nej rozpúšťajú. Takže minerálna voda je vlastne roztok rozličných solí, stopových prvkov a plynov.

    Na Slovensku sú najrozšírenejšie tzv. studené a preplynené pramene. Z preplynených vôd zasa dominujú uhličité vody (kyselky). Okrem nich je v SR dostatok sírnych a železnatých vôd. Celkovo je SR schválených viac ako 20 zdrojov minerálnej vody a približne 20 zdrojov sa používa na komerčné účely (2).



    Vás ako spotrebiteľa by však mali zaujímať hlavne nasledovné údaje o týchto vodách: 
    1. Obsah celkovo rozpustených látok (celková mineralizácia). 
    2. Obsah vápnika a horčíka. 
    3. Obsah oxidu uhličitého, resp. či je voda neperlivá (tichá), jemne perlivá alebo perlivá (sýtená). 
    Pramenitá a minerálna voda sa nesmú upravovať, len za určitých okolností sa môže upraviť obsah železa, síry, mangánu, arzénu alebo oxidu uhličitého (pre dojčenskú vodu aj obsah fluoridov). Preto môže inak chutiť voda priamo zo zdroja a voda kúpená v obchode. Základné zložky a fyzikálne vlastnosti sa však nesmú zmeniť.

    Medzi najznámejšie značky na trhu patria (hrubo vyznačené sú zo slovenských prameňov):
    • Minerálne vody - Budiš, Mitická, Fatra, Gemerka, Baldovská, Mattoni, Magnesia, Evian, Bonaqua, Dobrá voda, Korunní, Jana, Vöslauer, Romerquelle, Vittel 
    • Pramenité vody - Rajec, Zlatá studňa, Lucka, Drobček, Saguaro, Toma natura, Fromin, Aquila aqualinea 
    Pramenitá a minerálna voda sa tiež využívajú na výrobu dojčenskej vody, ale konkrétny prameň musí splniť potrebné požiadavky. Väčšinou sa na tento účel používa pramenitá voda, čo využívajú aj výrobcovia. Napríklad Lucka, Zlatíčko či Rajec sa predávajú s rovnakým zložením v 2 rôznych obaloch, aj ako pramenitá, aj ako dojčenská voda.


    Ako vyberať minerálne a pramenité vody

    Pri ich výbere vám odporúčam pozrieť sa postupne na 3 vyššie uvedené parametre. Začnite celkovou mineralizáciou. Na obale každej z týchto vôd môžete nájsť informáciu o obsahu “celkovo rozpustených látok” (RL). Podľa ich obsahu sa prírodné minerálne vody delia na:
    • veľmi nízko mineralizované (s obsahom RL do 50 mg/l), 
    • nízko mineralizované (s obsahom RL 50 - 500 mg/l), 
    • stredne mineralizované (s obsahom RL 500 – 1 500 mg/l), 
    • vysoko mineralizované (s obsahom RL 1 500 - 5 000 mg/l), 
    • veľmi vysoko mineralizované (s obsahom RL 5 000 - 15 000 mg/l), 
    • soľanky (s obsahom RL nad 15 000 mg/l). 
    Každá z nich má svoj význam a jedinečné vlastnosti. Pri niektorých zdravotných problémoch sa odporúčajú vody s vyššou mineralizáciou, ale tieto vody sa musia správne dávkovať. Pre každodenné pitie sa naopak odporúčajú vody nízko mineralizovanéNiektorí odborníci akceptujú aj vody s obsahom do 1000 mg/l RL, ktoré patria do stredne mineralizovaných vôd.


    Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ SR) odporúča ako základ pitného režimu vody s obsahom celkovo rozpustených látok 200 – 500 mg/l (3). Český Státní zdravotní ústav (SZÚ) odporúča vody s obsahom celkovo rozpustených látok 150 – 400 mg/l. Túto podmienku spĺňajú prevažne dojčenské a pramenité vody. Dojčenským vodám to určuje aj legislatíva a musia obsahovať 150 - 400 mg/l celkovo rozpustených látok (maximálne 500 mg/l). 

    Na druhej strane aj mnohé prírodné minerálne vody obsahujú menej ako 500 mg/l celkovo rozpustených látok. Existujú však aj také, ktoré obsahujú viac ako 1000 alebo 2000 mg/l celkovo rozpustených látok. Tie by ste mali piť striedmejšie, bežné odporúčanie je do 0,5 L denne

    To znamená, že ak vyberáte vodu pre správny pitný režim, vyberajte nízko mineralizované vody s obsahom celkovo rozpustených látok do 500 mg/l, max 1000 mg/l. Tie môžete doplniť každý deň o 0,5 L vody s vyššou mineralizáciou, pričom je vhodné striedať rôzne značky. V niektorých prípadoch to môže byť aj viac ako 1 L denne, napríklad pri zvýšenej fyzickej aktivite, nadmernom strese alebo nedostatočnom príjme minerálov z potravy. 

    Ak naopak vyberáte vodu pre liečbu nejakého konkrétneho zdravotného problému, po konzultácii s odborníkom vám môže dočasne pomôcť voda s vysokou mineralizáciou (viac v 2. časti). Všeobecne sa však neodporúča piť stredne a vysoko mineralizované vody ako základ pitného režimu (dojčatá by ich nemali piť vôbec). Pretože ich vysoký a pravidelný príjem je spojený so vznikom obličkových, močových a žlčových kameňov, vysokým krvným tlakom či tehotenskými komplikáciami (4). Samozrejme to záleží na zložení konkrétnej minerálnej vody, zdravotnom stave konzumenta, skonzumovanom množstve a iných faktoroch.


    Sledujte obsah vápnika a horčíka

    Ako druhý krok pri výbere minerálnej a pramenitej vody vám odporúčam pozrieť sa na obsah minerálov, hlavne vápnika a horčíka. Na obale každej vody je tabuľka s obsahom tzv. katiónov a aniónov. SZÚ odporúča, aby bol obsah hlavných minerálnych látok (v podobe katiónov a aniónov) vo vode nasledovný (5):
    • Ca (vápnik) - 40 až 70 (minimálne 30) mg/l 
    • Mg (horčík) - 20 až 30 (minimálne 10) mg/l 
    • Na (sodík) - 5 až 25 mg/l 
    • K (draslík) - 1 až 5 mg/l 
    • Cl (chloridy) - menej než 50 mg/l 
    • SO4 (sírany) - menej než 50 mg/l 
    • HCO3 (hydrogénuhličitany) - 100 až 300 mg/l 
    • F (fluoridy) - 0,1 až 0,3 mg/l 
    • NO3 (dusičnany) - menej než 10 mg/l 
    ÚVZ SR zároveň odporúča, aby bol pomer vápnika a horčíka 2:1, pretože vtedy nastáva optimálne vstrebávanie horčíka. Pre dojčatá a deti do 7 rokov zasa neodporúča vodu s obsahom fluoridov nad 1,5 mg/l a vysokým obsahom sodíka.

    Vo svojich predchádzajúcich článkoch som uviedol, že pre každodenné pitie by mi vyhovoval súčet obsahu vápnika a horčíka vo vode okolo 20 - 80 mg/l, čo približne súhlasí s odporúčaním SZÚ. Za určitých okolností by mohol byť ich obsah aj vyšší, povedzme do 120 mg/l, napr. pri zvýšenej fyzickej aktivite. Väčšina minerálnych a pramenitých vôd obsahuje 90 - 120 mg/l vápnika + horčíka, takže sú na hornej hrane odporúčaní. Preto je potrebné čítať etikety a výber vody prispôsobiť daným podmienkam. 

    Tiež som písal, že mi vyhovuje obsah dusičnanov menej ako 5 mg/l. Z tohto pohľadu sú minerálne vody výborný nápoj, pretože obsahujú veľakrát menej ako 1 mg/l dusičnanov.


    Preferujte neperlivú a jemne perlivú vodu

    Ako sa hovorí, koľko ľudí, toľko chutí. Veľa ľudí preto preferuje “bublinky” a radi pijú perlivé vody, ktoré obsahujú viac oxidu uhličitého (CO2). O perlivých (sýtených) vodách sa síce nedá povedať, že by preukázateľne poškodzovali zdravie, ale majú svoje nevýhody (6). 

    CO2 je v podstate odpadový produkt ľudského metabolizmu, ktorého sa musí telo neustále zbavovať. Preto jeho konzumácia ani nedáva veľký zmysel. Jeho nevýhodou je napríklad to, že znižuje pH vody a pokiaľ voda neobsahuje dostatok zásaditých hydrogénuhličitanov (HCO3), tak môže mať nízke (kyslé) pH a dočasne prekyslí organizmus. Telo na to síce dokáže rýchlo reagovať a udržať potrebné pH, ale je to pre neho zbytočná záťaž.

    Voľný CO2 tiež spôsobuje v ústach silnejšie prekrvenie sliznice a vyvoláva pocit brnenia, čo znižuje citlivosť chuťových receptorov a tým dokáže zamaskovať horšiu chuť vody. Takže niektorí výrobcovia môže sýtenou vodou zamaskovať určité nedostatky vody a vy kvôli nej nemusíte pocítiť nedostatky jedla, ktoré ňou zapíjate.

    Niektorí ľudia pijú perlivú vodu, pretože im rýchlejšie uhasí smäd. Údajne na uhasenie smädu stačí vypiť menšie množstvo perlivej vody než neperlivej. To subjektívne môže byť pravda, lenže smäd je signál dehydratácie organizmu (nedostatku tekutín), takže pre jeho rehydratáciu nie je vhodné piť menej. Okrem toho má voda s CO2 močopudný účinok a vedie k zvýšenému vylučovaniu vody a minerálnych látok, čo pre rehydratáciu vôbec nie je vhodné.

    Niekto má rád perlivú vodu z iného dôvodu, a to že podporuje trávenie a pomáha sa “vygrgať”. Je známe, že perlivá voda (resp. oxid uhličitý) urýchľuje vyprázdňovanie žalúdka a zvyšuje tak stráviteľnosť jedla. Určite poznáte prípady, keď niekto siahne po perlivej vode, ak mu je “ťažko od žalúdka”. A mnohým ľuďom sa skutočne uľaví, čo je pravdepodobne spôsobené schopnosťou perlivej vody podporiť vylučovanie žalúdočnej šťavy a urýchliť peristaltiku čriev.

    Lenže vplyv perlivej vody na trávenie môže byť dvojsečná zbraň, pretože každá potravina sa potrebuje dostatočne natráviť v žalúdku a nie z neho rýchlo nenatrávená prejsť do čriev. V konečnom dôsledku by tento proces teda narušil trávenie. Zároveň môže perlivá voda u citlivejších ľudí podráždiť žalúdok, ak je konzumovaná na lačný žalúdok vo väčšom množstve.

    Perlivú vodu by určite nemali konzumovať dojčatá a malé deti a vyhýbať by sa jej mali aj ľudia s vysokým krvným tlakom, cukrovkou, ochoreniami žalúdka a poruchami trávenia. 

    To neznamená, že si ju občas nemôžete dopriať, ale mali by ste ju piť výnimočne, najmä ak pijete každý deň iné nápoje s vyšším obsahom CO2 (cola, pivo, cider a iné). Každopádne perlivú vodu nepotrebujete pre svoje zdravie, takže o nič neprídete, ak ju vylúčite zo svojho pitného režimu. Bohato vám postačí neperlivá voda, alebo ak si neviete bublinky odpustiť, tak aspoň jemne perlivá voda. 

    Pri tejto téme musím ešte doplniť, že pri minerálnych vodách je to trocha komplikovanejšie, pretože minerálna voda je do určitej miery prirodzene “sýtená”. Preto sa rozdeľujú aj podľa množstva CO2 na prírodnú minerálnu vodu:
    • s prirodzeným obsahom CO2 
    • obohatenú prírodným CO2 
    • sýtenú 
    • s čiastočne odstráneným CO2 
    • s úplne odstráneným CO2 
    Ak by som predsa len mal vybrať nejaké “bublinky”, tak zvolím aspoň vodu s prirodzeným obsahom CO2, pretože takáto voda je prírodný produkt. Pokiaľ je sýtená, vtedy bol do nej CO2 umelo pridaný, a to mi nevyhovuje. Z pohľadu zdravia by som však hľadal minerálne vody s čiastočne alebo úplne odstráneným CO2. 

    Ešte dodám, že CO2 má aj výhody. Napríklad zabraňuje rozmnožovaniu mikroorganizmov. Preto perlivá voda vydrží dlhšie než neperlivá. Táto výhoda však nemôže prevýšiť jej nevýhody, takže preferujte neperlivé vody.


    Záver 1. časti

    Ak si vyberáte medzi vodou z vodovodu a minerálnou či pramenitou vodou, odporúčam vám zvoliť vodu vo fľaši. Z chuťového hľadiska a svojou netoxicitou sú tieto vody ďaleko pred “kohútikovou” vodou. Ale o tom viac v 2. časti článku. V ňom sa dozviete výhody a nevýhody týchto vôd, aké môžu mať liečebné účinky a tiež výsledky môjho dotazníka "Akú vodu pijete”.

    5 výhod minerálnych vôd + aké majú liečivé účinky? 2. časť

    Pijete pravidelne minerálne a pramenité vody? Tak tento článok vám môže veľmi pomôcť pri ich výbere. V druhej časti som sa zameral na výhody a nevýhody týchto vôd, ich zdravotný účinok a vyhodnotil som aj svoj dotazník “Akú vodu pijete”. Uvoľňujú PET fľaše do vody ftaláty, BPA a iné toxíny? Čítajte ďalej…

    Ak chcete vedieť, ako si vyberať minerálne a pramenité vody, prečítajte si prvú časť článku, ktorú nájdete tu

    Týmto článkom uzatváram svoju 7-dielnu sériu článkov o vode. Všetky články nájdete tu.

    Výhody a nevýhody minerálnych a pramenitých vôd

    Všeobecne musím uznať, že minerálne a pramenité vody majú mnohé výhody a sú veľmi vhodnou voľbou nápoja. Za ich hlavné výhody považujem: 
    1. Obsahujú ľahko vstrebateľné minerály - hlavné minerály sú vápnik a horčík. Pri niektorých vodách aj sodík a iné minerály. Tieto minerály majú vysokú vstrebateľnosť a vstrebávajú sa postupne. Napríklad vápnik sa vstrebáva do krvi v množstve okolo 22 %, čo je podobné ako z mlieka (1, 2). V prípade horčíka to môže byť až 60 %. Ak je voda konzumovaná mimo jedál, vstrebateľnosť minerálov sa zvyšuje. Takže tieto vody sú vhodný nápoj pre rehydratáciu organizmu napríklad po fyzickej aktivite. 
    2. Je to prírodný produkt - príroda nás obdarúva väčšinou výživnými potravinami a nápojmi. A v tomto prípade sa podľa mňa tiež nemýli. Akurát musíme objaviť, ako správne využívať jednotlivé vody podľa ich obsahu. Našťastie sa nám to z veľkej časti už podarilo zistiť. 
    3. Obsahujú minimum toxínov - pitná voda môže obsahovať zvýšené množstvo rôznych toxínov, napríklad rakovinotvorné trihalometány. Z pohľadu toxínov je najčistejšia minerálna voda a za ňou nasleduje pramenitá. 
    4. Minerálna voda neobsahuje takmer žiadne dusičnany - pri tekutinách sú dusičnany horúca téma a sú veľký problém niektorých zdrojov pitnej vody. Pre mňa je ideálny ich obsah pod 5 mg/l a český Státní zdravotní ústav (SZÚ) odporúča pod 10 mg/l. Bežne predávané pramenité vody obsahujú 3 - 8 mg/l. Avšak mnohé minerálne vody ich obsahujú menej ako 1 mg/l, väčšinou do 5 mg/l. 
    5. Sú praktické a ľahko prenosné - vziať si so sebou fľašu s vodou je to najmenej, čo môžete urobiť pre svoj pitný režim. Minerálne a pramenité vody je možné kúpiť na každom rohu, takže ak nemáte po ruke prefiltrovanú vodu (čo väčšinou asi nemáte), sú vhodné riešenie nápoja. 
    Všetko má však aj svoje nevýhody a platí to aj pre tieto vody. Za ich najväčšie mínusy považujem:
    1. Plastové obaly - pre mňa jednoznačne najväčšia nevýhoda. Balené vody sa väčšinou plnia do PET (polyetyléntereftalát) fliaš a balia do LDPE fólií. Lenže pre životné prostredie sú plasty absolútne neprijateľný materiál, minimálne kvôli spôsobu, akým s ním zaobchádzame. Podľa dokumentárneho filmu Oceán plastov vyhodíme každoročne do oceánov viac ako 8 miliónov ton plastov z celkovo 300 mil. ton, ktoré sa vyrobia. Výroba 1 plastovej fľaše si vyžaduje 6-krát viac vody než je jej objem a plasty sa vo vode degradujú až 400 rokov (3). Za vyhadzovanie plastov do vody síce priamo nemôžu výrobcovia balených vôd a mnohí z nich rozsiahlo recyklujú PET fľaše, avšak ich používaním nepriamo napomáhajú ničeniu životného prostredia. Tento veľký problém by si mali výrobcovia pridať na vrchol zoznamu priorít, aby ho čo najskôr vyriešili. 
    2. Možný prienik toxínov do vody - podľa niektorých odborníkov môžu fľaše z recyklovaných PET materiálov uvoľňovať do vody rakovinotvorné polycyklické aromatické uhľovodíky (4). Pritom dnes už veľa výrobcov používa tento recyklovaný materiál. Našťastie by PET fľaše nemali obsahovať bisphenol A, ale môžu obsahovať iný hormonálny narušiteľ s názvom ftalát (5). Paradox je, že zatiaľ čo výrobcovia PET tvrdia, že tento materiál vôbec neobsahuje ftaláty a iné hormonálne narušitele (6), viaceré vedecké štúdie potvrdili, že určité druhy ftalátov môžu preniknúť do vody z PET fliaš (7, 8, 9). Musím však dodať, že podľa týchto štúdií sa do vody uvoľnilo len malé množstvo, ktoré by nemalo predstavovať zdravotné riziko. Čo je ďalej dôležité, potencionálny prienik toxických látok z fliaš do vody je výrazne ovplyvnený zaobchádzaním s balenou vodou. Tá by sa nemala vystavovať slnečnému žiareniu a vyšším teplotám (napr. v aute v letnom počasí), pretože sa do nej môže uvoľniť napr. antimón (10, 11). Tiež by sa PET fľaše nemali používať opakovane (12) (a nikdy do nich nelejte alkohol). Lenže realita býva často iná. Za to opäť nemôžu výrobcovia, ale bohužiaľ nemôžu ustriehnuť predajcov a väčšinou sú najmenej zodpovední samotní spotrebitelia. Musím však dodať, že pri tejto téme sa názory rôznia. Oficiálne sú PET fľaše bezpečné a do vody neuvoľňujú žiadne látky v množstve, ktoré by ohrozilo zdravie spotrebiteľov (13, 14, 15). Dúfajme, že to tak je, ale zároveň buďme opatrní.
    3. Vyššia cena - ak 4-členná rodina spotrebuje 3000 litrov tekutín za rok, pri cene 0,30 eur/L balenej vody by ju pitie tejto vody stálo 900 eur = 75 eur/mesiac. To nie je prehnane veľa, ale v porovnaní s používaním vodnej filtrácie to môže byť až 6-krát drahšie
    Uvedeným nevýhodám je možné čiastočne predísť, a to nákupom vody v skle (prípadne v bandaskách) alebo správnym zaobchádzaním s PET fľašami. Bohužiaľ, voda v skle je málo dostupná a väčšinou ju kúpite len v baroch a reštauráciách. Čo sa týka ceny, tak tú je možné pochopiť vzhľadom na náklady výrobcov. A ako sa hovorí, za kvalitu sa niekedy platí.


    Zdravotné účinky minerálnych vôd

    Niektoré minerálne vody sa využívajú pri určitých zdravotných problémoch. V tejto časti opisujem krátky prehľad niektorých ich účinkov a ako sa používajú (16, 17). V predchádzajúcom článku som uviedol, že sýtené (perlivé) vody je potrebné piť striedmo a nie ako základ pitného režimu. Pri určitých zdravotných problémoch však môžu pomôcť, najmä tie s prirodzeným obsahom CO2.

    Tráviaci systém

    Pri tráviacich problémoch sa využívajú viaceré druhy vôd. Vody s obsahom prirodzeného voľného oxidu uhličitého (CO2) viac ako 250 mg/l (kyselky) prekrvujú sliznicu žalúdka, zvyšujú vylučovanie žalúdočnej kyseliny a urýchľujú prechod potravy žalúdkom. Využívajú sa aj pri nechutenstve. 

    Soľné vody s vyšším obsahom sodíka (Na+) a chloridov (Cl-) zvyšujú vylučovanie žalúdočnej šťavy. Preto sú vhodné pri nedostatku kyseliny soľnej (kyselina chlorovodíková) v žalúdočnej šťave alebo nechutenstve. Koncentrovanejšie soľné vody majú tiež preháňací účinok, preto sa používajú pri chronickej zápche. 

    Pri opačnom probléme, a to nadbytok žalúdočnej kyseliny, sa používajú vápenato-horečnaté (zemité) vody, ktoré sa používajú pri žalúdočných a črevných ochoreniach spojených so zvýšeným vylučovaním žalúdočnej kyseliny.

    Podobne sa využívajú tzv. alkalické (zásadité) vody s vysokým pH, ktoré obsahujú vyššie množstvo hydrogénuhličitanov (HCO3). Tieto vody neutralizujú účinok kyseliny soľnej v žalúdku, preto sa využívajú pri zápale žalúdka, pálení záhy, vredovej chorobe žalúdka a dvanástnika a tiež pri poruchách čriev, žlčových kameňoch a chronickom zápale žlčových ciest.

    Pri problémoch so žlčníkom sa tiež používajú tzv. síranové alebo sulfátové vody. Tie podporujú jeho činnosť a vyvolávajú jeho zvýšené vyprázdňovanie. Okrem toho pôsobia na peristaltiku čriev, takže pomáhajú pri zápche. Vhodné sú tiež pri chorobách pečene a pankreasu.

    Obličky, dna a vylučovací systém

    Pri obličkových alebo močových kameňoch a akútnych zápaloch dolných močových ciest sa používajú vody, ktoré pôsobia diureticky (močopudne). To sú napríklad spomínané kyselky, liečivé vody (teplejšie ako 25º C) a vápenato-horečnaté vody.

    Vápenato-horečnaté vody sa využívajú pri zápaloch močových ciest, chronických zápaloch obličkovej panvičky alebo hypertrofii prostaty. Tieto vody zvyšujú vylučovanie kyseliny močovej, preto sa používajú pri liečbe dny. Tiež alkalické vody sa využívajú pri zápaloch močového mechúra a liečbe dny.

    Presnejšie odporúčania sú (17):
    • chronické infekcie močových ciest - hydrogénuhličitanové sodné a vápenato-horečnaté síranové vody, vápenaté vody 
    • kamene z kyseliny močovej a cystínu - hydrogénuhličitanové sodné vody 
    • kamene z kalcium oxalátu - hydrogénuhličitanové sodné a horečnaté vody 
    • kamene z fosfátov a uhličitanov - síranové vody 
    • dna - hydrogénuhličitanové sodné, chloridové sodné a síranové vody 

    Cukrovka

    Pri nej sa využívajú alkalické vody, pretože spôsobujú pokles hladiny cukru v krvi a jeho vylučovanie močom. V tomto prípade napríklad hľadajte vody hydrogénuhličitanové sodné.

    Dýchací systém

    Pri chorobách dýchacích ciest s produkciou hlienu sa využívajú alkalické vody a jódové vody, ktoré uľahčujú jeho vykašliavanie.

    Srdcovo-cievny systém

    Pre jeho podporu sa odporúčajú hydrogénuhličitanové, vápenato-horečnaté a jódové vody.

    Imunita

    Protizápalové a protialergické účinky majú vody s prevahou vápnika.

    Metabolizmus a pohybový systém

    Činnosť štítnej žľazy podporujú jódové vody, ktoré tiež zvyšujú hladinu vápnika v krvi a jeho ukladanie do kostí. Preto sa využívajú pri ochoreniach chrbtice a kĺbov. Pri osteoporóze sa využívajú vody so zvýšeným obsahom fluoridu a vápenaté vody.

    Príklady značiek

    Vyššie uvedené informácie môžu byť pre vás trochu mätúce, avšak mnohé vody patria do viacerých kategórií podľa ich zloženia. Preto je potrebné dôkladne čítať ich etikety a obsah jednotlivých látok. Presnejšie informácie o rozdelení a vplyve konkrétnych vôd nájdete napríklad v tomto článku. Pomôcť vám tiež môžu údaje z obrázku nižšie. Tieto údaje môžu výrobcovia podľa legislatívy uvádzať na obaloch minerálnych alebo pramenitých vôd, ak voda splní danú podmienku. 



    Pre uľahčenie uvádzam niekoľko príkladov značiek, ich charakteristiku, zloženie a využitie pri zdravotných problémoch. Ak nejaká látka v zložení vody dosahuje množstvo uvedené na obrázku vyššie, označujem množstvo tejto látky hviezdičkou. Zároveň chcem doplniť, že nie som odborník na prírodné minerálne vody a hlavne nie na tie vody, ktoré môžu mať liečivé účinky. Preto ich užívanie vždy konzultujte s odborníkom v tejto oblasti. 

    Budiš 

    Hydrogénuhličitanovo-síranová voda s vyšším obsahom vápnika, sodíka a fluoridov. Má priaznivý účinok na činnosť obličiek, tráviaci a dýchací systém a dopĺňa vápnik. Môže podporiť liečbu osteoporózy.

    Obsah minerálov (obsah je opísaný priamo z fľaše):
    • Ca (vápnik) = 160* mg/l 
    • Mg (horčík) = 43,8 mg/l 
    • Na (sodík) = 353* mg/l 
    • K (draslík) = 38,5 mg/l 
    • NH4 (amónne ióny) = 0,15 mg/l 
    • HCO3 (hydrogénuhličitany) = 1251* mg/l 
    • SO4 (sírany) = 354* mg/l 
    • Cl (chloridy) = 19,1 mg/l 
    • F (fluoridy) = 2,5* mg/l 
    • NO3 (dusičnany) = < 1 mg/l 
    • NO2 (dusitany) = < 0,01 mg/l 

    Fatra

    Alkalická, hydrogénuhličitanovo-sodná voda, kyselka. Priaznivo vplýva na činnosť čriev a tráviacej sústavy, pomáha pri pálení záhy a nadbytku žalúdočnej kyseliny. Trikrát silnejšia Fatra Extra pomáha pri žalúdočných a tráviacich ťažkostiach, pálení záhy, cukrovke, dne, žlčových kameňoch a vysokej hladine tukov v krvi.

    Obsah minerálov (Fatra, obsah je opísaný priamo z fľaše):
    • Ca (vápnik) = 42,3 mg/l 
    • Mg (horčík) = 44,9 mg/l 
    • Na (sodík) = 505* mg/l 
    • K (draslík) = 15 mg/l 
    • NH4 (amónne ióny) = 28,8 mg/l 
    • HCO3 (hydrogénuhličitany) = 1647* mg/l 
    • SO4 (sírany) = 106 mg/l 
    • Cl (chloridy) = 35,5 mg/l 
    • NO3 (dusičnany) = < 1 mg/l 
    • NO2 (dusitany) = < 0,01 mg/l 
    Obsah minerálov (Fatra Extra):
    • Ca (vápnik) = 97,8 mg/l 
    • Mg (horčík) = 109* mg/l 
    • Na (sodík) = 1690* mg/l 
    • K (draslík) = 35,5 mg/l 
    • NH4 (amónne ióny) = 55,4 mg/l 
    • HCO3 (hydrogénuhličitany) = 5002* mg/l 
    • SO4 (sírany) = 324* mg/l 
    • Cl (chloridy) = 63,8 mg/l 
    • NO3 (dusičnany) = < 1 mg/l 
    • NO2 (dusitany) = < 0,01 mg/l 

    Gemerka

    Hydrogénuhličitanovo-síranová a vápenato-horečnatá voda. Pomáha zvládať každodenný stres a zmierňovať únavu. Dopĺňa vápnik a horčík, ktoré sú vo výbornom pomere 3:1, čím sa zvyšuje ich vstrebateľnosť.

    Obsah minerálov (obsah je opísaný priamo z fľaše):
    • Ca (vápnik) = 434* mg/l 
    • Mg (horčík) = 133* mg/l 
    • Na (sodík) = 108 mg/l 
    • K (draslík) = 18 mg/l 
    • NH4 (amónne ióny) = 1,15 mg/l 
    • HCO3 (hydrogénuhličitany) = 1800* mg/l 
    • SO4 (sírany) = 396* mg/l 
    • Cl (chloridy) = 38,3 mg/l 
    • NO3 (dusičnany) = < 1 mg/l 
    • NO2 (dusitany) = 0,01 mg/l 

    Mitická

    Hydrogénuhličitanová a vápenato-horečnatá voda. Má nízky obsah sodíka. Má priaznivý účinok na činnosť obličiek, tráviaci a dýchací systém a dopĺňa vápnik.

    Obsah minerálov (obsah je opísaný priamo z fľaše):
    • Ca (vápnik) = 233* mg/l 
    • Mg (horčík) = 62,3* mg/l 
    • Na (sodík) = 22 mg/l 
    • K (draslík) = 1,8 mg/l 
    • Mn (mangán) = 0,11 mg/l 
    • NH4 (amónne ióny) = < 0,65 mg/l 
    • HCO3 (hydrogénuhličitany) = 1103* mg/l 
    • SO4 (sírany) = 33,1 mg/l 
    • Cl (chloridy) = 32 mg/l 
    • F (fluoridy) = 0,073 mg/l 
    • NO3 (dusičnany) = 4,07 mg/l 
    • NO2 (dusitany) = < 0,02 mg/l 

    Baldovská

    Hydrogénuhličitanová a vápenato-horečnatá voda. Je vhodná pri niektorých žalúdočných a črevných chorobách, pri ochoreniach žlčových, obličkových a močových ciest a pri liečbe osteoporózy.

    Obsah minerálov:
    • Ca (vápnik) = 349,5* mg/l 
    • Mg (horčík) = 93,39* mg/l 
    • Na (sodík) = 77,5 mg/l 
    • NH4 (amónne ióny) = 0,56 mg/l 
    • HCO3 (hydrogénuhličitany) = 1427,8* mg/l 
    • SO4 (sírany) = 188 mg/l 
    • Cl (chloridy) = 67,01 mg/l 
    • F (fluoridy) = 1 mg/l 

    Vincentka

    Jódová, hydrogénuhličitano-chlorido-sodná voda so zvýšeným obsahom fluoridov a kyseliny boritej. Rozpúšťa hlieny v dýchacích cestách, žalúdku a črevách. Odporúča sa pri ochoreniach dýchacích ciest, hlasiviek, metabolizmu, vredovej chorobe žalúdka a dvanástnika, cukrovke a zápale pankreasu. Len 25 ml Vincentky zabezpečí dennú dávku jódu. Obsahuje množstvo ďalších biogénnych prvkov ako lítium, cézium, meď, zinok a iné. Predáva sa len v skle, čo je výhoda. Nemali by ju piť ľudia s ochoreniami obličiek a jej užívanie je potrebné konzultovať s lekárom.

    Obsah minerálov:
    • Ca (vápnik) = 242* mg/l 
    • Mg (horčík) = 15,8 mg/l 
    • Na (sodík) = 2500* mg/l 
    • K (draslík) = 133 mg/l 
    • NH4 (amónne ióny) = 5,6 mg/l 
    • Fe (železo) = 4,46* mg/l 
    • HCO3 (hydrogénuhličitany) = 4910* mg/l 
    • SO4 (sírany) = 6,2 mg/l 
    • I (jodid) = 6,88* mg/l 
    • Cl (chloridy) = 1770* mg/l 
    • F (fluoridy) = 3* mg/l 
    • NO3 (dusičnany) = < 0,5 mg/l 
    • NO2 (dusitany) = < 0,01 mg/l 

    Korytnica

    Kyselka, síranovo-hydrogénuhličitanová a vápenato-horečnatá voda. Má nízky obsah sodíka, dopĺňa vápnik a horčík. Môže zmierniť niektoré žalúdočné a črevné problémy. Korytnica s vyšším obsahom železa sa odporúča pri liečbe tráviacich ochorení, cukrovke, osteoporóze a anémii.

    Obsah minerálov:
    • Ca (vápnik) = 657* mg/l 
    • Mg (horčík) = 151* mg/l 
    • Na (sodík) = 4,9 mg/l 
    • K (draslík) = 5,1 mg/l 
    • NH4 (amónne ióny) = 0,3 mg/l 
    • HCO3 (hydrogénuhličitany) = 1110* mg/l 
    • SO4 (sírany) = 1290* mg/l 
    • Cl (chloridy) = 3,19 mg/l 
    • F (fluoridy) = 0,96 mg/l 
    • NO3 (dusičnany) = < 0,08 mg/l 
    • NO2 (dusitany) = < 0,01 mg/l 
    Obsah minerálov (Korytnica s obsahom železa):
    • Ca (vápnik) = 653* mg/l 
    • Mg (horčík) = 165* mg/l 
    • Na (sodík) = 5,4 mg/l 
    • K (draslík) = 5,1 mg/l 
    • NH4 (amónne ióny) = 0,13 mg/l 
    • Fe (železo) = 19,63* mg/l 
    • Mn (mangán) = 1,32 mg/l 
    • HCO3 (hydrogénuhličitany) = 1165* mg/l 
    • SO4 (sírany) = 1280* mg/l 
    • Cl (chloridy) = 4,61 mg/l 
    • F (fluoridy) = 0,85 mg/l 

    Šaratica

    Síranová, vápenato-horečnato-sodná voda. Má vysoký obsah horčíka a síranov. Vhodná je pre redukčné diéty, detoxikáciu, poruchy peristaltiky čriev a vyprázdňovania. Obsahuje pomerne veľa dusičnanov a dusitanov, čo je nevýhoda.

    Obsah minerálov:
    • Ca (vápnik) = 361* mg/l 
    • Mg (horčík) = 1130* mg/l 
    • Na (sodík) = 4590* mg/l 
    • K (draslík) = 59,4 mg/l 
    • NH4 (amónne ióny) = 0,79 mg/l 
    • HCO3 (hydrogénuhličitany) = 422 mg/l 
    • SO4 (sírany) = 13250* mg/l 
    • Cl (chloridy) = 381* mg/l 
    • F (fluoridy) = 1,3 mg/l 
    • NO3 (dusičnany) = 15,7 mg/l 
    • NO2 (dusitany) = 1,48 mg/l 

    Brusnianka

    Síranovo-hydrogénuhličitanová a vápenato-horečnato-sodná voda so zvýšeným obsahom fluoridov. Je vhodná pri nechutenstve, chronických zápalových procesoch močových ciest, ochoreniach žlčníka, žlčových ciest, pankreasu a pečene. Dopĺňa horčík a vápnik.

    Obsah minerálov: (časť zloženia je opísaná z týchto údajov)
    • Ca (vápnik) = 273,55* mg/l 
    • Mg (horčík) = 92,68* mg/l 
    • Na (sodík) = 123,82 mg/l 
    • K (draslík) = 18,16 mg/l 
    • NH4 (amónne ióny) = <0,01 mg/l 
    • HCO3 (hydrogénuhličitany) = 755,43* mg/l 
    • SO4 (sírany) = 605,4* mg/l 
    • Cl (chloridy) = 38,16 mg/l 
    • F (fluoridy) = 1,19 mg/l 
    • NO3 (dusičnany) = < 0,5 mg/l 
    • NO2 (dusitany) = < 0,01 mg/l 

    Magnesia

    Horečnatá a hydrogénuhličitanová voda. Podporuje činnosť nervového systému a dopĺňa horčík. Má nízky obsah sodíka.

    Obsah minerálov (obsah je opísaný priamo z fľaše):
    • Ca (vápnik) = 37,4 mg/l 
    • Mg (horčík) = 170* mg/l 
    • Na (sodík) = 6,17 mg/l 
    • HCO3 (hydrogénuhličitany) = 970* mg/l 
    • SO4 (sírany) = 11,1 mg/l 

    Vyhodnotenie dotazníka “Akú vodu pijete”


    V priebehu približne 2 mesiacov vyplnilo môj dotazník 303 ľudí. V dotazníku som položil 4 otázky:
    • Aký druh vody tvorí základ vášho pitného režimu? 
    • Koľko litrov tekutín vypijete v priemere za deň? 
    • Koľko litrov balenej vody v PET alebo sklenených fľašiach spotrebujete v priemere za deň? 
    • Ak pijete balenú vodu, pijete prevažne neperlivú, jemne perlivú alebo sýtenú vodu? 
    Pri prvej otázke ste mohli zvoliť viacero možností, preto celkový percentuálny súčet odpovedí je viac ako 100 %. Na konci dotazníka ste mohli dopísať svoj názor alebo iné informácie (napr. akú vodnú filtráciu používate alebo akú značku balenej vody pijete). Každú odpoveď som si poctivo prečítal a každému z vás veľmi pekne ďakujem za vyplnenie dotazníka.

    Výsledky môjho prieskumu boli nasledovné:
    • 62 % účastníkov prieskumu pije ako základ pitného režimu vodu z vodovodu. 
    • 37 % účastníkov pije prefiltrovanú vodu. 
    • 26 % účastníkov pije prírodnú minerálnu vodu a spolu 46 % pije balené vody ako základ pitného režimu. 
    • Vyše 75 % účastníkov vypije denne menej ako 2,5 L tekutín (mimo potravín). To sa mi zdá málo, ale dôvod môže byť ten, že väčšina z nich nešportuje pravidelne. 
    • Viac ako 86 % účastníkov pije denne menej ako 1 L balenej vody a 38,2 % ju nepije vôbec. 
    • Vyše 48 % účastníkov preferuje neperlivé balené vody a len 6,9 % preferuje (sýtené) vody. 








    Záver série článkov o vode

    Vo svojej 7-dielnej sérii som sa snažil kompletne rozobrať a ohodnotiť tekutiny, ktoré dennodenne pijeme. Preskúmal som pitnú vodu z vodovodu, prefiltrovanú vodu a tiež balené vody ako minerálnu, pramenitú či dojčenskú vodu. Keďže sa toto odvetvie až tak rýchlo nemení, informácie v mojich článkoch by mali zostať platné dlhšiu dobu. Preto sa k nim kedykoľvek môžete vrátiť a nájsť odpovede na svoje otázky.

    Verím, že vám moje články pomohli a našli ste v nich potrebné odpovede. Keďže tých informácií bolo veľa, v krátkosti zhrniem najdôležitejšie body z celej série.
    • Pozor na vodu z vodovodu - pitná voda z vodovodu spĺňa drvivú väčšinu limitov pre ukazovatele kvality pitnej vody. Napriek tomu vám ju neodporúčam piť bez úpravy, pretože sa mi niektoré limity nepozdávajú a obsah niektorých látok je z môjho pohľadu vysoký, napr. chlór a jeho zlúčeniny, dusičnany. Tiež sú problematické vodovodné potrubia, vďaka ktorým nikdy neviete, čo si napustíte do pohára. Na vode z vodovodu mi prekáža tiež jej chuť, vzhľad a zápach. Ak teda nemáte kompletne overenú kvalitu vašej vody a potrubí, tak ju nepite bez úpravy. 
    • Filtrujte vodu z vodovodu - voda z vodovodu je lacná a ľahko dostupná, preto je rozumné ju využívať. Keďže podľa mňa táto voda nespĺňa potrebnú kvalitu, odporúčam vám ju filtrovať. Na výber máte viacero druhov filtrácie s rôznymi výhodami a nevýhodami. Preto si vyberte vodnú filtráciu podľa vašich potrieb a takúto vodu vám odporúčam piť ako základ vášho pitného režimu. 
    • Balené dojčenské, pramenité a minerálne vody majú vysokú kvalitu - ako doplnok pitného režimu sú tieto vody veľmi vhodné. Výborný pomocník pre dodržanie pitného režimu sú napríklad na cestách mimo vášho domu. Ak majú nízku alebo strednú mineralizáciu (do 500 mg/l celkovo rozpustených látok), môžu byť aj základ vášho pitného režimu. Sú však o niečo drahšie a ich veľká nevýhoda sú plastové obaly. Z pohľadu toxínov však patria medzi najčistejšie vody. Zároveň majú skvelú chuť, vôňu a farbu. Tiež vhodne do tela dopĺňajú minerály, najmä vápnik a horčík. Odporúčam vám piť neperlivé a jemne perlivé vody a podporovať slovenské značky ako Budiš, Fatra, Gemerka, Mitická, Baldovská, Korytnica, Zlatá studňa, Rajec či Lucka. 
    • Niektoré minerálne vody pomáhajú obnoviť zdravie - prírodné minerálne vody so špecifickým zložením a vyššou mineralizáciou majú viacero liečivých účinkov, ktoré opisujem v tomto článku. Tieto vody sú vhodný doplnok pitného režimu, ale mali by sa piť striedmejšie a ich konzumáciu je potrebné konzultovať s odborníkom. Aj v tomto prípade sa na Slovensku nachádza množstvo kvalitných značiek. 
    Ďakujem vám za prečítanie mojich článkov a teším sa na vaše názory, poznatky a skúsenosti. Budem rád, ak mi ich napíšete pod článok do komentárov.

    Viewing all 125 articles
    Browse latest View live